Vydedenie potomka – kedy je to právne možné?

Hodnotenie článku: 12345 (100,00%)
Loading...

Vydedenie potomka umožňuje slovenský právny poriadok len za určitých okolností. Zákon taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré je možné potomka vydediť. Následkom tohto právneho úkonu poručiteľa je vylúčenie jeho potomka alebo potomkov (detí) z dedenia po poručiteľovi.

Vydedenie
Vydedenie. Xprávo.eu. Zdroj: Pixabay.com

1. Právna úprava

Platnú právnu úpravu upravujúcu vydedenie zakotvujú ustanovenia § 469a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Dôležitá je aj rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej republiky, v rámci ktorej súdy skúmajú okrem iného napríklad aj naplnenie dôvodov, za ktorých môže dôjsť k platnému vydedeniu.

2. Listina o vydedení

Listina o vydedení je právnym dokumentom, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré zákon ukladá, ak chce vydediť svojho potomka. Iba listina o vydedení, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, vyvoláva žiadané právne účinky – t. j. vydedí potomka, prípadne viacerých potomkov poručiteľa. Vydediť potomka môže poručiteľ úplne alebo len čiastočne (t. j. len vo vzťahu k niektorému dedičskému podielu k majetku alebo len vo vzťahu k vybranému majetku poručiteľa).

V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na vyhotovenie a aj zrušenie listiny o vydedení vzťahujú ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré sa vzťahujú aj na spísanie závetu. V listine o vydedení však vždy musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Listina o vydedení môže byť vyhotovená jedným z nasledovných spôsobov, ktoré má poručiteľ podľa § 476 OZ na výber. Listina o vydedení môže byť:

  1. napísaná a podpísaná vlastnou rukou (podľa § 476 ods. 1 v spojení s § 476a OZ),
  2. alebo zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (podľa § 476 ods. 1 v spojení s § 476b a § 476c OZ),

Iná písomná forma je napríklad text napísaný na počítači, teda nie vlastnou rukou – vtedy však musia byť prítomní svedkovia, ktorí sa na Listinu o vydedení uvedú a podpíšu. Pozor: svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

V tejto súvislosti konštatuje Najvyšší súd SR, že svedkami nemôžu byť nielen zákonní dediči oprávnení dediť v čase vyhotovenia listiny o vydedení (alebo im blízke osoby), ale aj zákonní dediči, ktorí by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohli v budúcnosti dediť (alebo im blízke osoby). „Ustanoveniu § 476f Občianskeho zákonníka zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej pri vyhotovovaní závetu (listiny o vydedení) nemôže ako svedok pôsobiť nielen zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by bol oprávnený po poručiteľovi dediť v čase vyhotovenia závetu (listiny o vydedení), ale rovnako aj zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohol po poručiteľovi dediť v prípade, že by nededil zákonný dedič v prednejšom poradí“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020, spisová značka: 7 Cdo 281/2018).

To, ktoré osoby sú považované za blízke osoby, a sú teda taktiež vylúčené z možnosti pôsobiť ako svedok pri zriaďovaní listiny o vydedení, upravuje § 116 OZ: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. „Blízkymi osobami nie sú teda len príbuzní, ale aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka, osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Podstatné je, aby ujmu spôsobenú jednej z nich tá druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide teda o skúmanie jednak subjektívneho pocitu, jednak objektivizujúceho prvku dôvodnosti. Podľa odvolacieho súdu však v zásade treba vychádzať z toho, že osoby žijúce v dlhodobejšom partnerskom vzťahu sú si navzájom blízke. Medzi nimi sa totiž rozvíja puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť a pomoc, takže ujma jedného z nich sa aj u druhého dôvodne prejavuje ako jeho ujma. Pri posudzovaní blízkosti osôb je síce potrebné vychádzať zo stavu, kedy došlo k posudzovanému konaniu (úkonu), nie čas vyhlásenia rozsudku (R 120/1956), avšak následné správanie týchto osôb po príslušnom úkone (napr. následný sobáš, dlhodobé spolužitie a pod.) môže byť podporným dôkazom ich blízkosti v čase urobenia úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020, spisová značka: 7 Cdo 281/2018).

  1. alebo zriadená vo forme notárskej zápisnice.

Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 54 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.


Ďalej, každá listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pozor: V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. 2 OZ.

Taktiež, v zmysle § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že každý poručiteľ musí spísať listinu o vydedení samostatne, nakoľko spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení. Ak chcú spísať listinu o vydedení potomka/ potomkov, musí tak každý jeden z nich urobiť tento právny úkon samostatne formou vlastnej individuálnej listiny o vydedení.

3. Dôvody vydedenia

Dôvod vydedenia potomka musí byť uvedený v listine o vydedení. Musí ísť pritom o niektorý z dôvodov, s ktorými zákon pri využití možnosti vydediť potomka počíta. V súlade s ustanovením § 469a ods. 1 môže poručiteľ vydediť potomka, ak existuje niektorý z nasledovných dôvodov:

a) potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

Exaktná definícia dobrých mravov v našom právnom poriadku neexistuje. Na otázku, čo si pod pojmom dobré mravy predstaviť, dáva odpoveď predovšetkým rozhodovacia činnosť súdov. „Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania (Rc 88/98) a za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré odpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon, priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo 137/2003)“ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.septembra 2008, spisová značka: 4 Obdo 29/2007).

Neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, a to v rozpore s dobrými mravmi, je jedným z dôvodov, pre ktoré možno potomka vydediť. To, či tento dôvod existuje, a teda či je správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, a napĺňa dôvod na jeho vydedenie, je potrebné posudzovať vždy v každom jednotlivom prípade individuálne. „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.februára 2012, spisová značka: 2 Cdo 109/2010)

b) potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

Druhým dôvodom, pre ktorý sa môže poručiteľ rozhodnúť vydediť potomka, je situácia, ak potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Ako je zrejmé z textácie tohto dôvodu, tak ako v písm. a), tak aj naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. b) sa musí posudzovať v každom prípade individuálne.

„Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvody vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 173/96)“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.februára 2012, spisová značka: 2 Cdo 109/2010).

c) potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

Občiansky zákonník nešpecifikuje, o aký úmyselný trestný čin potomka musí ísť. To znamená, že pri právoplatnom odsúdení potomka za akýkoľvek úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka sa poručiteľ môže rozhodnúť svojho potomka vydediť formou listiny o vydedení.

d) potomok trvalo vedie neusporiadaný život.

Posúdenie, či potomok vedie trvalo neusporiadaný život, závisí taktiež od konkrétnych okolností prípadu. Mohlo by ísť napríklad o situáciu, kedy potomok nadmerne požíva alkoholické nápoje, či iné omamné alebo psychotropné látky, alebo je závislý na hazardných hrách, či má neúmerne vysoké dlhy voči viacerým veriteľom z týchto dôvodov.

Dôvod vydedenia, za naplnenia ktorého zákon umožňuje vydediť potomka, musí existovať v čase spísania listiny o vydedení.

Nemôže ísť o dôvody, ktoré by mohli vzniknúť alebo vzniknú až po spísaní listiny o vydedení. Uvedenie niektorého z dôvodov vydedenia, ktorý reálne existuje, je totiž povinnou náležitosťou listiny o vydedení.

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR: „dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020, spisová značka: 6 Cdo 98/2018)

Vydedenie sa môže vzťahovať nielen na potomka (deti poručiteľa), ale aj na deti tohto potomka (vnuci a vnučky poručiteľa) alebo ich deti. V takom prípade to však v listine o vydedení musí poručiteľ vyslovene uviesť, v súlade s § 469 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska“ (RozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.februára 2012, spisová značka: 2 Cdo 109/2010).

4. Zrušenie listiny o vydedení

Ustanovenie § 480 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zrušenie závetu, sa uplatňuje obdobne aj na zrušenie listiny o vydedení.

(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

(2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Listinu o vydedení teda zruší poručiteľ spísaním novej platnej listiny o vydedení, pokiaľ pôvodná listina popri nej nemôže obstáť, alebo ak listinu o vydedení odvolá alebo ak zničí listinu, na ktorej je listina o vydedení.

5. Užitočné odkazy:

  1. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
  2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.februára 2012, spisová značka: 2 Cdo 109/2010
  3. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.septembra 2008, spisová značka: 4 Obdo 29/2007
  4. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020 sp. zn. 7 Cdo 281/2018, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 1/2021, Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod číslom 12
  5. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020,spisová značka: 6 Cdo 98/2018, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 1/2021, Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod číslom 10
Hodnotenie článku: 12345 (100,00%)
Loading...

Pridávať odpovede môžu iba prihlásení používatelia.