VÝHODY A NEVÝHODY

Právna úprava európskej spoločnosti

Európska spoločnosť je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorej zakladanie vo všetkých členských štátoch Európskej únie umožňuje Nariadenie Rady ES číslo 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti v znení neskorších predpisov. (“Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.” Článok 288 (pôvodný článok 249 ZES) Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Európska spoločnosť sa označuje aj ako SE, vychádzajúc z jej latinského názvu Societas Europaea. Pred alebo za názvom európskej spoločnosti musí byť uvedené skratka SE.

Okrem Nariadenia je úprava niektorých otázok o európskej spoločnosti obsiahnutá aj v smerniciach Európskej únie, tie však nie sú priamo aplikovateľné a vyžaduje sa ich transpozícia do právneho poriadku členského štátu EÚ. Nariadenia o všetkých nadnárodných právnych formách obchodných spoločností (okrem európskej spoločností tam patrí napríklad európske hospodárske záujmové združenie a európske družstvo) spolu so smernicami tvoria časť tzv. “European Company Law” (európskeho práva obchodných spoločností).

Hierarchia právnych predpisov upravujúcich európsku spoločnosť

Aj keď Nariadenie upravuje základný právny rámec európskej spoločnosti, v Článku 9 určuje nasledovnú hierarchiu predpisov vzťahujúcich sa na jej zakladanie, vznik, existenciu a zánik – 1. Nariadenie; 2. Stanovy spoločnosti ako zakladajúci dokument SE, v prípadoch určených Nariadením; 3. právne predpisy členský štátov (v SR ide predovšetkým o zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); 4. právne predpisy členských štátov upravujúce akciové spoločnosti (v SR predovšetkým Obchodný zákonník); 5. vo všetkým ostatných prípadoch stanovy spoločnosti.

Európska spoločnosť nemôže vzniknúť “na zelenej lúke”

Nariadenie určuje v Článku 2 spôsoby jej založenia, ktoré všetky vyžadujú existenciu obchodných spoločností v niektorom z členských štátov EÚ, a ktoré majú až po ich vzniku možnosť rozhodnúť o založení európskej spoločnosti. Konkrétne ide o nasledovné spôsoby založenia SE:

1. zlúčením alebo splynutím

   akciových spoločností, ak aspoň dve z nich sa spravujú právom iných členských štátov;

2. vytvorením holdingovej spoločnosti

   založenej akciovými spoločnosťami a spoločnosťami s ručením obmedzeným, ak aspoň dve z nich buď spadajú pod právomoc právneho poriadku iného členského štátu, alebo ak aspoň po dobu dvoch rokov disponujú pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou nachádzajúcou sa na území a spravujúcou sa právnym poriadkom iného členského štátu;

3. vytvorením dcérskej spoločnosti

   spoločnosťami, ak aspoň dve z nich, rovnako ako pri holdingovej spoločnosti, buď spadajú pod právomoc právneho poriadku odlišných členských štátov alebo najmenej po dobu dvoch rokov disponujú pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou nachádzajúcou sa na území a spravujúcou sa právnym poriadkom iného členského štátu;

4. zmenou právnej formy

   akciovej spoločnosti na SE, ak táto aspoň dva roky mala dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu ako akciová spoločnosť.

Európska spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra príslušného členského štátu v ktorom vznikla (v SR je to Obchodný register (www.orsr.sk) a súčasne sa jej vznik oznamuje aj v Úradnom vestníku EÚ (http://eur-lex.europa.eu/oj/direct-access.html).
[banner]

Základné imanie SE predstavuje 120.000,00 EUR

rozvrhnutých na voliteľný počet akcií s ľubovoľnou menovitou hodnotou.

Orgány SE

Obligatórnymi orgánmi v európskej spoločnosti sú – valné zhromaždenie akcionárov, dozorný orgán a riadiaci orgán – ide o tzv. dvojstupňový systém v organizačnej štruktúre alebo valné zhromaždenie akcionárov a len správny orgán – v tzv. jednostupňovom systéme riadenia európskej spoločnosti. Voľba štruktúry je na samotnej spoločnosti a rozhodne o tom vo svojich stanovách. Dvojstupňový systém je typický napr. aj pre SR, kde akciová spoločnosť má vo svojej štruktúre valné zhromaždenie, predstavenstvo ako exekutívny a štatutárny orgán a dozornú radu ako kontrolný orgán, zatiaľ čo kumulácia riadiaceho a dozorného orgánu v jednom jedinom orgáne je typická v anglosaských krajinách, či napr. vo Francúzsku.

Účasť zamestnancov na európskej spoločnosti

Oproti akciovej spoločnosti je v európskej spoločnosti výraznejšia participácia zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorou sa v podmienkach SR podrobnejšie zaoberá zákon o európskej spoločnosti, vychádzajúc zo Smernice Rady 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení v platnom znení. Medzi základné práva zamestnancov patrí najmä právo na informácie a prerokovanie, volebné práva (vo vzťahu k správnemu orgánu aj dozornej rade), či právo vyjednávať. Rozsah týchto práv spôsob ich uplatnenia a podrobnosti oprávnení zamestnancov v európskej spoločnosti je určený vždy v Dohode o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov na európskej spoločnosti, ktoré pre zamestnancov vyjedná osobitný vyjednávací orgán vytvorený najmä za týmto účelom.

Zánik európskej spoločnosti

SE zaniká podľa ustanovení právneho poriadku členského štátu EÚ, v ktorom má sídlo. Ak by SE mala sídlo v SR, jej zrušenie a zánik by sa spravoval predovšetkým Obchodným zákonníkom a na jeho ustanovenia nadväzujúcimi právnymi predpismi o zrušení a zániku slovenských akciových spoločností. Špeciálne je však zverejňovanie dokumentov, napr. v prípade likvidácie spoločnosti, aj v Úradnom vestníku EÚ, v zmysle Prvej smernice Rady z 9. marca 1968 č. 68/151/EHS o koordinácii ochranných opatrení.

Celý text Nariadenia v konsolidovanom znení je dostupný portále EUR – Lex (Link: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html).

K 28. októbru 2015 bolo založených celkovo 2450 európskych spoločností (zdroj: ETUI (2014), European Company (SE) Database, http://ecdb.worker-participation.eu/).

Domnievame sa, že k najvýraznejším výhodám európskej spoločnosti patrí predovšetkým:

1. výber sídla SE

   – s touto možnosťou je spojená výhoda vybrať si aj právny poriadok, ktorým sa spoločnosť bude spravovať, pričom máme na mysli najmä daňové predpisy, súdny a správny systém, politika štátu vo vzťahu k minimálnej mzde, odvodovým povinnostiam zamestnávateľov, daňovým úľavám. Sídlo je možné mať v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, vrátane štátov Európskeho hospodárskeho priestoru;

2. možnosť premiestnenia sídla spoločnosti

   – možnosť voľne premiestniť sídlo európskej spoločnosti má dvojaký význam – jednak umožňuje spoločnosti v prípade legislatívnych zmien alebo zmien podnikateľského prostredia v štáte kde sídli “zbaliť kufre” a premiestniť svoje sídlo do štátu ponúkajúceho výhodnejšie podmienky a takisto na druhej strane vytvára tlak na krajiny, aby zlepšovali svoje podmienky na podnikanie, aby SE nemala dôvod prijať rozhodnutie o premiestnení a prispievala k hospodárskemu rastu v členskom štáte, kde pôvodne vznikla. Proces premiestnenia upravuje priamo samotné nariadenie, a podmieňuje ho tým, že premiestnením nesmie dôjsť k likvidácii spoločnosti alebo k vzniku novej spoločnosti;

Túto obrovskú výhodu možnosti premiestnenia sídla nemôže poskytnúť žiadna iná spoločnosť nielen v SR, pričom s možnosťou premiestnenia je spojená aj možnosť využiť zmluvy o ochrane investícií uzavreté v SR, ktorú slovenská a.s. nemá.

3. daňový systém a úspora nákladov

   – táto výhoda úzko súvisí s možnosťou voľby sídla, ktoré vzhľadom na rôznorodosť daňových prostredí jednotlivých členských štátov môže hrať kľúčovú úlohu v daňovom zaťažení spoločnosti a teda aj v úspore jej nákladov.

Veľmi pozitívne je vnímaná aj atraktívna európska identita európskej spoločnosti

Samozrejme, aj napriek viacerým pozitívam, sa európska spoločnosť vyznačuje aj takými charakteristikami, ktoré odrádzajú od využitia tohto nástroja podnikaní v EÚ. Ide najmä o

1. výšku základného imania

   (min. 120.000,00 EUR);

2. subjekty, ktoré ju môžu založiť, ktoré musia byť už existujúcimi a fungujúcimi obchodnými spoločnosťami na území členských štátov;

3. nielen v SR sa môže zdať nevýhodná
   

   širšia účasť zamestnancov na riadení spoločnosti;

4. podnikať môže SE len v štáte, v ktorom má sídlo, rovnako ako iné obchodné spoločnosti, aj napriek jej supranacionálnemu charakteru;

5. komplikovanejší proces zakladania, najmä vzhľadom na rozsiahle použitie európskych a národných predpisov viacerých členských štátov;

6. náklady na založenie, časovo náročné a komplikovanejšie postupy zakladania, administratívna záťaž, aj s prihliadnutím na málo skúseností odborných poradcov a verejných orgánov v tejto oblasti.

Počet už založených SE

Len pre zaujímavosť uvedieme, vychádzajúc zo Správy Komisie Európskemu parlamentu a Rady – Uplatňovanie nariadenia Rady 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) v konečnom znení, že náklady na nové zaregistrovanie spoločnosti Allianz SE ako SE na zriadenie dosahovali 95 miliónov EUR a 5 miliónov pri spoločnosti BASF SE, a priemerné celkové náklady na založenie SE sa pohybovali podľa Správy Komisie od cca 100 000,00 EUR do 2 – 4 miliónov EUR. Správa je dostupná na tomto linku: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:52010DC0676.

Zdroj: redakcia