Dobrý deň,

v súčasnosti pri posudzovaní výšky úrokov je potrebné rozlišovať, či ide o úver poskytnutý spotrebiteľovi na základe spotrebiteľskej zmluvy, alebo nie. Taktiež je potrebné rozlišovať, či ide o úroky, ktoré sa zaväzuje dlžník zaplatiť spolu s poskytnutými peňažnými prostriedkami, alebo či ide o úroky z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi nárok len ak je dlžník v omeškaní so splácaním. Ak sa Vaša otázka týka úrokov, ktoré sa zaväzuje dlžník zaplatiť na základe zmluvy o úvere:

Spotrebiteľské zmluvy

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) so spotrebiteľom– fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V prípade úrokov, ktoré sa zaväzuje dlžník zaplatiť spolu s poskytnutými peňažnými prostriedkami, legislatívou limitované úroky sú len v prípade spotrebiteľských úverov.

V súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Nariadenie“).

Naradenie označuje úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov pojmom odplata.

Pri určovaní výšky najvyššej prípustnej odplaty Nariadenie stanovuje akýsi mechanizmus výpočtu najvyššej prípustnej odplaty. Na výpočet percenta je potrebné vedieť podľa § 1 ods. 4 Nariadenia priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú podľa osobitného predpisu,^2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Výšku priemernej hodnoty RPMN bánk podľa predchádzajúcej vety je možné zistiť aj na nasledujúcom odkaze webovej stránky Ministerstva financií SR: Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi alebo Národnej banky Slovenska: Priemerné úrokové miery z úverov bánk

Najvyššia výška prípustnej odplaty je určená v § 1a Nariadenia:

• odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa 1 ods. 4 Nariadenia pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne,
• pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako 3 mesiace alebo vo výške menej ako 100 EUR je najvyššiu prípustná odplata zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne,
• pri lízingu v zmysle § 1a ods. 3 Nariadenia je najvyššia prípustná odplata 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 Nariadenia ročne.

Doplníme, že ročná percentuálna miera nákladov sa často označuje skratkou RPMN. V zmysle § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) predstavuje RPMN celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak RPMN spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa Nariadenia, považuje sa takýto spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ môže domáhať aj súdnou cestou, v zmysle § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.

Dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu i nad dodržiavaním povinnosti veriteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa vykonáva Národná banka Slovenska. V prípade, ak chce spotrebiteľ preveriť finančnú službu poskytnutú spotrebiteľovi zo strany banky alebo nebankového veriteľa, je možné okrem iného podať podnet Národnej banke Slovenska – https://www.nbs.sk/sk/spotrebitel/kontaktujte-nas

Zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľskou zmluvou

Pri úveroch, ktoré nie sú uzatvárané ako spotrebiteľská zmluva, v zásade nie je legislatívou limitovaná najvyššia prípustná výška úroku, ktorú by si mohli veriteľ a dlžník v zmluve o úvere dojednať. Dohodnutá výška úroku však musí byť v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, v zmysle § 265 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov(ďalej ako „Obchodný zákonník“).

V súlade s § 502 Obchodného zákonníka, vo vzťahu k zmluve o úvere platí nasledovné:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Keďže pri úveroch, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, nie je najvyššia prípustná výška úrokov stanovená zákonom – ak by výška úroku nebola v zmluve o úvere dohodnutá, uplatnila by sa na takúto zmluvu o úvere výška obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Do pozornosti dávame aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 5. 1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96:

„ZSR 6/1998: Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 5. 1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96, Zbierka súdnych rozhodnutí, 1998, č. 1, s. 18.) Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. s. 1399 – 1400

Vyššie uvedené informácie sú informáciami vyplývajúcimi z platných právnych predpisov Slovenskej republiky a z uvedených zdrojov. Za účelom právnej pomoci v individuálnom prípade Vám odporúčame osloviť advokáta alebo Centrum právnej pomoci: http://www.centrumpravnejpomoci.sk/potrebujem-pravnu-pomoc

Veríme, že Vám naša odpoveď pomohla a stránke xPravo.eu ostanete verní. Budeme radi, ak nás Vašim lajkom alebo zdieľaním našej stránky http://www.xPravo.eu podporíte aj na sociálnych sieťach.

S pozdravom a prianím pekného zvyšku dňa,

Tím xPravo.eu