Ústavný súd SR pripustil nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka, ak je nadobúdateľ dobromyseľný. Viac sa dozviete nižšie v článku na Xpravo.eu.

Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (“Občiansky zákonník”) upravuje spôsoby nadobúdania vlastníctva nehnuteľnosti (pozri najmä § 132 a nasl.).

Možnosť nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka na základe dobromyseľnosti alebo dobrej viery nadobúdateľa Občiansky zákonník vyslovene neupravuje.

Výnimku tvorí vydržanie, v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 – v prípade, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. a ako oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov (ak ide o nehnuteľnosť).

Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom zo dňa 16. marca 2016 pripustil nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka, ak je nadobúdateľ dobromyseľný.

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16. marca 2016 so spisovou značkou I. ÚS 549/2015 napriek absencii zákonnej úpravy vyslovil, že “samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) nemôže automaticky viesť k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva”. Od toho sa odvíja aj názor Ústavného súdu SR v náleze, že doterajšia judikatúra v riešení otázky „nemo plus iuris“ sa musí posunúť vo svetle nových interpretačných záverov, najmä vo svetle ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý robil právny úkon s dôverou v určitý, pôvodným vlastníkom prezentovaný skutkový stav, navyše aprobovaný aj príslušným orgánom verejnej moci (najmä kataster nehnuteňostí).

Nález Ústavnho súdu SR zo dňa 16. marca 2016 so spisovou značkou I. ÚS 549/2015 nájdete tu:

rozhodnutie-nalez-i-us-549_2015

Právna veta nálezu Ústavného súdu SR

“Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.”

Uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR je prevratným rozhodnutím, ktoré môže napomôcť v sporoch o vlastníctvo viacerým vlastníkom, ktorí dobromyseľne nadobudli nehnuteľnosť od vlastníka evidovaného v katastri nehnuteľnosti, avšak o vlastníctvo k nadobudnutej nehnuteľnosti sa vedie spor iniciovaný predchádzajúcimi vlastníkmi.

V každom jednom prípade spochybňovania vlastníctva treťou osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä:

• otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, a
• všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka vs. vlastnícke právo nadobúdateľa), a
• individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

Nález si môžete vyhľadať v rozhodnutiach Ústavného súdu SR aj na jeho oficiálnej stránke tu:

https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchFileView