Oznamovanie protispoločenskej činnosti – interný predpis
(100.00%)
Loading...
Oznamovanie protispoločenskej činnosti – tzv. whistleblowing
Pojem whistleblowing v doslovnom preklade znamená zapískanie na píšťalku (blow the whistle). Zapískanie má upozorniť na porušovanie zákonov alebo iných noriem – na protispoločenskú činnosť. V podmienkach SR je whistleblowing v zákone označený ako oznamovanie protispoločenskej činnosti. Oznamením protispoločenskej činnosti sa zjednodušene rozumie oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Zákon č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje oznamovanie protispoločenskej činnosti v SR.
Zákon definuje aj tzv. závažnú protispoločenskú činnosť, ktorou sú:
- trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestných činov verejných činiteľov alebo korupcie podľa Trestného zákona, alebo
- trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 3 roky, alebo
- správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou najmenej 50.000,- EUR.
Oznamením protispoločenskej činnosti je uvedenie skutočností, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, o protispoločenskej činnosti, alebo o závažnej protispoločenskej činnosti.
Aký interný predpis upravuje zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti?
V predpise je zamestnávateľ povinný určiť najmä podrobnosti o
- podávaní podnetov v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti činnosti (aspoň jeden zo spôsobov podávania podnetov musí byť dostupný 24 hod denne – napr. osobitná e-mailová alebo poštová schránka),
- preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,
- zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet (zamestnávateľ dokonca nemôže urobiť voči podávateľovi podnetu nijaký právny úkon bez súhlasu inšpektorátu práce , napríklad nemôže s ním skončiť pracovný pomer),
- evidovaní podnetov,
- oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,
- spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.
Zamestnávateľ je povinní určiť osobitnú organizačnú zložku alebo zodpovednú osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa v tejto oblasti (nemusí ísť o zamestnanca). Vždy však musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa a viazanú len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.
Sankcie
Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z vyššie uvedených povinností, inšpektorát práce môže uložiť pokutu do 20. 000,- EUR.
(100.00%)Loading...Mohlo by Vás zaujímať
Aké interné smernice a predpisy musí mať takmer každá firma?
