Nie každý pár sa rozhodne uzatvoriť manželstvo. Spolužitie „bez papiera“ má však právne dôsledky v prípade rozličných životných udalostí. Spoločný majetok, spoločné úvery, spoločné deti, či dedenie. Ako právny poriadok nazerá na spolužitie dvoch ľudí bez toho, aby uzavreli manželstvo? Dozviete sa v článku nižšie na Xprávo.eu. Rozoberieme si vybrané právne aspekty spoločného žitia dvoch osôb, ktoré neuzavreli manželstvo.

Kto je druh? Kto je družka?

Slovenský právny poriadok tieto pojmy nepozná. Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom upravené. Keďže právny poriadok toto partnerstvo nedefinuje a neupravuje ho, druh a družka z pohľadu legislatívy predstavujú v zásade len dvoch kamarátov, priateľov, partnerov.. A to má dopad aj na spoločné spolužitie, spoločné nadobúdanie majetku, dedenie a ďalšie. V Slovenskej republike neexistuje ani inštitút registrovaného partnerstva dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Ak druh a družka napĺňajú definíciu blízkej osoby podľa Občianskeho zákonníka:

V zmysle § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) o blízkych osobách hovoríme vtedy, ak majú osoby rodinný alebo obdobný pomer a ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

„Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116, vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a pod.. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Súd sa teda musí zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne – z hľadiska objektívneho a z hľadiska spoločenskej morálky.“

Zdroj: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ‒ 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 723 – 726.

Ak druh a družka spĺňajú definíciu blízkej osoby podľa Občianskeho zákonníka, má to dopad na vybrané životné situácie.

Napríklad vo vzťahu k predkupnému právu ostatných spoluvlastníkov pri podielovom spoluvlastníctve veci.

Podľa § 140 0bčianskeho zákonník, ak by druh (alebo družka) bol podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ostatní spoluvlastníci majú k tejto veci predkupné právo. Ak by sa spoluvlastník rozhodol predať alebo darovať svoj podiel na veci, je povinný ponúknuť ho na predaj najskôr ostatným spoluvlastníkom. To však neplatí pre blízke osoby spoluvlastníka. Teda ani pre druha/ družku, ak ide o blízke osoby.

Pre blízke osoby Občiansky zákonník v § 140 upravuje výnimku. Ak by druh (alebo družka) predával alebo daroval svoj spoluvlastnícky podiel blízkej osobe, ktorou by bol druh alebo družka, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na tento podiel.

Ďalej taktiež pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov

Zákon tu rieši situáciu, ak by mal druh alebo družka ako dlžník záväzok voči veriteľovi a ako dlžník by urobil niektorý z právnych úkonov podľa § 42a ods. 2 a 5 Občianskeho zákonníka, ktorý by ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ by sa v takom prípade mohol domáhať na súde určenia, že sú tieto právne úkony voči veriteľovi právne neúčinné. Ide o tzv. odporovateľné právne úkony. Občiansky zákonník v tejto súvislosti myslí na osobitný vzťah medzi blízkymi osobami.

V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže odporovať okrem iného aj úkonom, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117). Alebo úkonom, ktorými bol ukrátený a ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch v prospech týchto osôb. Výnimkou sú prípady, ak by blízka osoba vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 

Pri tvorbe závetu Občiansky zákonník vylučuje blízke osoby z akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa vyhotovovania závetu.

V zmysle § 476f Občianskeho zákonníka:

„Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.“

Druh a družka – Majetok

Zatiaľ čo manželia nadobúdajú majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“), nezosobášený pár nadobúda majetok buď každý jednotlivo alebo do podielového spoluvlastníctva.

Rozdiel je predovšetkým v tom, že manželia počas manželstva nadobúdajú veci spoločne automaticky zo zákona, okrem výnimiek špecifikovaných v § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka (výnimkou sú veci získané dedičstvom alebo darom, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a taktiež veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka).

Družka a druh nie sú zákonom chránení pri nadobúdaní majetku.

Napríklad pri kúpe auta. Majiteľom auta je ten, kto ho kupoval. Druhý partner nemá na auto nárok, pokiaľ ho nekupovali spoločne, za peňažné prostriedky oboch. Aj v takom prípade by musela existovať zmluva, dohoda alebo iné potvrdenie o tom, že do auta investovali obaja partneri! Ak by druhý partner vedel preukázať, že do auta investoval tiež, mal by nárok na vrátenie toho, čo do auta investoval. Ak by sa partneri nevedeli dohodnúť, majú nárok podať na súd návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Následne by rozhodol súd o tom, kto si nechá auto a bude mať povinnosť výplaty prostriedkov voči druhému spoluvlastníkovi.

Druh a družka nadobúdajú veci tak, ako sa dohodnú.  

Tieto dohody, zmluvy a potvrdenia medzi druhom a družkou sa odporúčajú uzatvoriť písomne. Ak by bolo potrebné preukázať, kto čo a v akom podiele vlastní. To je dôvod, pre ktorý sa odporúča uzatvoriť písomná dohoda alebo zmluva. 

V prípade nehnuteľnosti je to jednoduchšie – tam zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy vždy a podiely každého spoluvlastníka sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

„Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.“

Pozor! Zápis trvalého pobytu neznamená žiadne práva k nehnuteľnosti.

Práva k nehnuteľnosti vznikajú, menia sa a zanikajú zápisom do katastra nehnuteľností.

Ak by druh a družka žili v prenajatom byte, v prípade úmrtia prechádza nájom bytu na žijúceho druha alebo družku len v prípade, ak tam žil aspoň 3 roky pred smrťou, nemá vlastný byt a staral/a sa o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu, alebo na neho bol/a odkázaný/á výživou. Uvedený prechod nájmu bytu upravuje § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iná situácia by bola v prípade, ak by nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy boli obaja. 

Ak by vlastníkom bytu bol len jeden z partnerov, riešením pre nečakanú životnú situáciu môže byť napr. zriadenie vecného bremena k bytu. Konkrétne právo doživotného užívania bytu pre druhého partnera.

Druh a družka – Dedenie

Druh a družka môžu po sebe dediť na základe platného závetu, v súlade s § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. 

Ak však neexistuje platný závet, alebo sa závetom dedí len časť majetku poručiteľa, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník určuje 4 skupiny dedenia. Manžel alebo manželka dedia v prípade úmrtia jedného z nich po sebe vždy. Druh alebo družka nemaú dedenie isté. 

Do prvej skupiny dedičov patria manžel a deti poručiteľa. Ak nededí niektoré dieťa, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia.

Druh a družka môžu dediť až v druhej alebo v tretej skupine, v zmysle § 474 a 475 Občianskeho zákonníka.  

Iba ak sa nededí podľa prvej skupiny (pretože poručiteľ nemal žiadneho potomka), zo zákona dedia osoby uvedené ako dedičia druhej skupiny.

V druhej skupine dedia:

• Manžel
• Poručiteľovi rodičia
• Tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Do tejto skupiny môže patriť žijúci druh (alebo družka), ak
a) žil/a s poručiteľom v spoločnej domácnosti a súčasne, 
b) o spoločnú domácnosť sa z tohto dôvodu spoločne starali, alebo ak bol/a odkázaný/á výživou na poručiteľa. Domácnosť je definovaná v § 115 Občianskeho zákonník –

„Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.“

Manžel v druhej skupine dedí vždy najmenej polovicu dedičstva, ostatní dedia rovným dielom. Druh alebo družka dedia teda s ostatnými rovným dielom a nemajú žiadne „výhodnejšie“ postavenie v tejto súvislosti.

Ak nededia manžel a žiaden z rodičov poručiteľa, dedí sa podľa tretej skupiny. V tretej skupine dedia rovnakým dielom:

• poručiteľovi súrodenci alebo ich deti a
• tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. 

Tu platí to, čo je uvedené vyššie. Ak druh alebo družka spĺňa tieto podmienky, dedí v tejto skupine.

Druh a družka – Pracovnoprávne vzťahy

Zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) v zásade nediskriminuje partnerský vzťah oproti manželskému. V zmysle § 13 ods. 2 Zákonníka práce sa v pracovnoprávnych vzťahoch zakazuje diskriminácia zamestnancov aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu.

V zmysle § 40 ods. 5 Zákonníka práce je rodinným príslušníkom na účely Zákonníka práce aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Ak druh a družka žijú spoločne v domácnosti, považujú sa za rodinných príslušníkov na účely Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia, na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.

V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce sa náhrada mzdy, za toto sprevádzanie, poskytuje maximálne na 7 dní v kalendárnom roku.

Pri úmrtí rodinného príslušníka má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Najviac však na 1 deň, na účasť na pohrebe osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti. Na ďalší deň iba v prípade, ak zamestnanec obstaráva pohreb tejto osoby.

 Ak by žili druh a družka sami, nie v spoločnej domácnosti, na účely zamestnaneckých vzťahov by šlo o osamelých zamestnancov s právami prislúchajúcimi osamelým zamestnancom. § 40 ods. 1 Zákonníka práce:

„Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.“

Manželovi je však priznané osobitné postavenie v niektorých situáciách. Napríklad v prípade smrti. Peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú a do 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Iba ak by tieto osoby neexistovali, tieto nároky sa stávajú predmetom dedičstva (§ 35 Zákonníka práce).

Druh a družka – Spoločné deti

Ak sa narodí dieťa v manželstve, za otca sa považuje manžel matky. To platí aj pre deti narodené 300 dní po zániku manželstva alebo po vyhlásení manželstva za neplatné, v súlade s § 85 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Ak ide o dieťa narodené v novom manželstve, považuje sa za otca neskorší manžel.

V prípade druha a družky, otcovstvo je potrebné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matrikou alebo súdom.

Ak sa otcovstvo neurčí týmto spôsobom, určí ho súd. Návrh je oprávnený podať muž, ktorý tvrdí, že je otcom, matka alebo dieťa. Ak teda otec nepriznáva otcovstvo a nie je ochotný učiniť spoločné vyhlásenie o otcovstve, matke nezostáva nič iné, iba podať na súd návrh na určenie otcovstva.

Pri narodení dieťaťa je taktiež potrebná dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa.

V súlade s § 40 ods. 2 Zákona o rodine, dohodu o priezvisku oznámia matričnému úradu do 3 dní od narodenia dieťaťa.

Ak si ktorýkoľvek z rodičov neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného, v súlade s § 65 Zákona o rodine.

Matka, ktorá nie je vydatá, má nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov od otca dieťaťa, za podmienok upravených najmä v Zákone o rodine. V súlade s § 74 Zákona o rodine:

„Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.“

Pozor!! Právo žiadať tento príspevok sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa pôrodu.

V prípade dedenia, ak by poručiteľ mal potomkov,  dedilo by sa podľa prvej skupiny. To znamená, že by dedili iba deti. Družka alebo druh, keďže nejde o manželov, by nededili v súlade s § 473 Občianskeho zákonníka.

Možnosťou dediť pre partnera, ak už má poručiteľ potomkov, je existencia platného závetu.

Tu však upozorňujeme na § 479 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade existencie závetu sa maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. A zase plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ½ ich dedičského podielu zo zákona, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Druh a družka – spoločné úvery v banke

Manželia, ktorí majú záujem o úver, tak môžu urobiť každý sám len v prípade, ak by sa výška úveru mohla posúdiť ako bežná vec alebo ak by si dohodou zúžili BSM. Občiansky zákonník totiž v § 145 ods. 1 stanovuje, že v ostatných veciach, ktoré nie sú bežnými vecami, je potrebný súhlas oboch manželov. Inak je úkon neplatný. Teda pri vyšších sumách úverov sa vyžaduje súhlas oboch manželoch. Pričom sa bude posudzovať schopnosť splácať úver u oboch manželov. To môže byť „výhodné“ (ak je jeden z manželov dobre zabezpečený a má vysoké príjmy), ale aj „nevýhodné“ (ak by mal niektorý z manželov exekúcie, dlhy, a nízky príjem). V závislosti od posúdenia schopnosti splácať banka ponúka manželom úrok a výšku možného úveru.

Druh a družka môžu vystupovať na zmluve o úvere buď samostatne alebo spoločne – podľa ich vlastného rozhodnutia. Môžu sa sami rozhodnúť, či je výhodnejšie žiadať o úver spoločne alebo len jedným z nich.

Pozor: Ak na úverovej zmluve vystupuje len jeden z partnerov, banka bude v prípade nesplácania úveru vymáhať jeho zaplatenie len od partnera, ktorý je na úverovej zmluve. Iba pokiaľ by na úverovej zmluve boli ako dlžníci obidvaja partneri, len vtedy by mali povinnosť splácať obaja a banka by bola oprávnená vymáhať splnenie dlhu od oboch. Riešením môže byť spoločný úver, kde na úverovej zmluve budú obaja partneri ako spoludlžníci. Pre prípad nesplácania však banka v týchto prípadoch bude vymáhať dlh od oboch. Ak zaplatí celý dlh jeden z partnerov, ten si bude musieť jeho úhradu v pomernej časti vymáhať od druhého partnera, ktorý neplatil.

Informácie o zdravotnom stave, bankových produktoch a iné

Druh a družka nemajú zo zákona nárok na oboznamovanie sa s informáciami o zdravotnom stave partnera. Platí to však aj pre manželov. Zdravotníci (lekári, farmaceuti, sestry, laboranti, sanitári, atď.) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania. Túto povinnosť im ukladá predovšetkým zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti. Zdravotníci môžu poskytnúť informácie o zdravotnom stave len v prípadoch stanovených zákonom. Ide napríklad o žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Ďalej pri presune zdravotnej dokumentácie medzi lekármi, a pod..

V iných prípadoch tak môžu urobiť len so súhlasom dotknutej osoby (pacienta).

Pokiaľ ide o plnoleté osoby, ktoré majú plnú spôsobilosť na právne úkony, na oboznamovanie sa s informáciami, o ich zdravotnom stave, musí mať osoba udelený súhlas alebo plnomocenstvo. Preto aj druh a družka, ak chcú mať pre prípad nečakaných životných udalostí možnosť konzultovať zdravotný stav a informovať sa o ňom, musia mať preukázateľne udelené plnomocenstvo alebo súhlas.

To isté platí vo vzťahu k ostatným inštitúciám, ako sú banky, Sociálna poisťovňa, úrady a podobne. Aj na poskytnutie informácií v týchto inštitúciách musí byť udelené plnomocenstvo alebo súhlas. 

Odporúča sa mať plnomocenstvo v písomnej forme s úradne overeným podpisom splnomocniteľa (osoby, ktorá ho udeľuje). Z obsahu plnomocenstva pritom musí jasne vyplývať možnosť oboznamovať sa s informáciami o zdravotnom stave, o produktoch a službách v ktorejkoľvek banke, v Sociálnej poisťovni a v ďalších úradoch, kde je to potrebné.

Záver

Postavenie manžela a manželky je právnym poriadkom v zásade viac chránené, či už vo vzťahu k nadobúdaniu majetku počas manželstva, dedeniu, či vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To aj po rozvode za podmienok stanovených v zákone.

V prípade, ak sa pár rozhodne neuzavrieť manželstvo, je vhodné osloviť advokáta za účelom úpravy vzájomných pomerov pre prípad najrôznejších životných situácií, napríklad:

• spísanie závetu v prospech partnera pre prípad smrti,
• vinkulovanie životného poistenia, aby poistné bolo pre prípad nečakanej životnej udalosti vyplatené konkrétnej určenej osobe (druhovi alebo družke, partnerovi,..),
• zriadenie vecného bremena – právo doživotného užívania nehnuteľnosti pre partnera, ktorý nie je vlastníkom,
• udelenie plnomocenstva na možnosť oboznamovať sa s informáciami, ktoré tvoria bankové tajomstvo, informácie o zdravotnom stave, informácie na úradoch, a pod.

 Zoznam advokátov, zapísaných v slovenskej advokátskej komore, nájdete tu