Mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19

Mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19 upravuje zákon schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon z 2. apríla 2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej aj len ako „Zákon“) podpísala dňa 3.4.2020 prezidentka SR. Zákon je jedným z viacerých predpisov prijatých na zmiernenie dôsledkov aktuálnej situácie v SR:

• Uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 bola v Slovenskej republike vyhlásená mimoriadna situácia, v zmysle § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,
• Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15.marca 2020 a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169 z 27.marca 2020 bol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky.

Zákon z 2. apríla 2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti platia od 12.03.2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu

Mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti, ktoré Zákon zavádza, platia v súlade s § 2 ods. 1 Zákona:

• do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda SR odvolá mimoriadnu situáciu v Slovenskej republike, a
• do uplynutia najneskoršej lehoty, ak takúto Zákon upravuje pri vybraných opatreniach.

Mimoriadne opatrenia sa môžu uplatňovať aj dlhšie – vláda SR o tom môže rozhodnúť nariadením, v súlade s § 2 ods. 2 Zákona. Nariadením môže vláda SR rozhodnúť aj o zmene rozsahu uplatňovania mimoriadnych opatrení, či podmienkach ich uplatňovania.

Obdobie od 12.03.2020, od vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR z dôvodu ochorenia COVID-19 na území SR do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá označuje Zákon ako obdobie pandémie.

Prehľad vybraných mimoriadnych opatrení, ktoré Zákon prináša:

Mimoriadne opatrenia v daňovej, colnej a účtovnej oblasti

1. Opatrenia v oblastí správy daní

Opatrenia v oblasti správy daní upravuje § 3 – 13 Zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Podania osôb urobené elektronickými prostriedkami adresované daňovým úradom, colným úradom alebo obciam ako správcom dane musia spĺňať požiadavky v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako daňový poriadok). AK tieto podmienky podanie nespĺňa, musí byť doručené aj v listinnej podobe do 5 pracovných dní. V zmysle § 3 ods. 1 Zákona – elektronické podanie podané daňovým subjektom, ktorý nie je povinný komunikovať voči finančnej správe elektronickým prostriedkami, ktoré nebolo podané spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, už nie je potrebné doručiť aj v listinnej podobe. Podanie sa bude považovať za doručené, aj keď nespĺňa všetky podmienky elektronického podania v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku.

Toto oslobodenie od predpísanej formy sa netýka osôb, ktoré musia povinne elektronicky komunikovať s finančnou správou (v súlade § 14 daňového poriadku – platiteľ DPH, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, FO-podnikateľ registrovaný pre daň z príjmov, atď.) a podaní, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu.

Zmeškanie lehôt v oblasti správy daní, ktoré uplynuli počas obdobia pandémie, sa počas obdobia pandémie odpúšťa, ak sa zmeškané úkony vykonajú najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie. Výnimkou sú lehoty na podanie daňového priznania a platenia dane, v zmysle § 4 Zákona: „Zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane.“

V zmysle Dôvodovej správy k Zákonu: „Napríklad, ak lehota na podanie odvolania daňovému subjektu uplynie počas obdobia pandémie, daňový subjekt môže toto odvolanie podať ešte do jedného kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po skončení obdobia pandémie.“

Zákon reaguje aj na možnosti doručovania zásielok v období pandémie, kde pri doručovaní do vlastných rúk odkazuje na podmienky doručovania poštového podniku. Ak si zásielku osoba nevyzdvihne do konca lehoty uloženia na pošte, považuje sa za doručenú posledným dňom jej uloženia na pošte, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona.

Daňová kontrola sa počas pandémie preruší, ak o prerušenie daňovej kontroly daňový subjekt požiada, v súlade s § 6 ods. 1 Zákona. Ak daňová kontrola začne počas obdobia pandémie, prerušuje sa automaticky v zmysle § 6 ods. 2 Zákona. Avšak v daňových kontrolách týkajúcich sa oprávnenosti nadmerného odpočtu platí iný režim – správca dane môže vydať čiastkový protokol, a to aj ak neobsahuje preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov, až vydaním ktorého sa daňová kontrola preruší, v zmysle § 6 ods. 3 Zákona. Ak ho správca dane nevydá, v kontrole sa riadne pokračuje aj v období pandémie.

Rovnako tak aj daňové konanie sa preruší na žiadosť daňového subjektu, v súlade s § 8 ods. 1 Zákona. Ak daňové konanie začne počas obdobia pandémie, preruší sa automaticky, v zmysle § 8 ods. 2 Zákona. Tieto ustanovenia o prerušení daňového konania sa netýkajú daňového konania, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo uplatnenom nároku podľa osobitných predpisov (napr. nadmerný odpočet), v zmysle § 8 ods. 3 Zákona. V týchto prípadoch môže dôjsť k prerušeniu daňového konania len vtedy, ak je v tomto daňovom konaní potrebná účasť inej osoby, ktorá so svojou účasťou z dôvodu pandémie nesúhlasí – v takom prípade orgán príslušný na daňové konanie toto konanie preruší.

Zoznam daňových dlžníkov, zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie a zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty Finančné riaditeľstvo SR počas obdobia pandémie neaktualizuje, v zmysle § 7 Zákona.

Počas obdobia pandémie Zákon ďalej prerušuje plynutie lehôt na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehôt, v ktorých sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a lehôt na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

Dlžné sumy dane, ktoré sú splatné počas obdobia pandémie (t. j. daňový nedoplatok), stačí uhradiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V zmysle § 10 Zákona: „Za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.“

V tejto súvislosti uvádza Dôvodová správa k Zákonu nasledovný príklad: „Ak daňový subjekt neuhradí daň, ktorej splatnosť je 25.05.2020, táto daň sa nestáva daňovým nedoplatkom, ak ju daňový subjekt uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Napríklad, ak obdobie pandémie skončilo 30. 6. 2020, uvedenú daň má daňový subjekt uhradiť do 31. 7. 2020. Ak daňový subjekt daň neuhradí ani do 31. 7. 2020, stáva sa táto daň dňom nasledujúcim po uplynutí tejto náhradnej lehoty na zaplatenie daňovým nedoplatkom, t. j. dňom 1. 8. 2020.“

Počas obdobia pandémie sa odkladajú aj daňové exekúcie, v súlade s § 11 Zákona.

Dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov, ktoré má daňový subjekt podať počas obdobia pandémie, stačí podať do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie v zmysle § 12 ods. 1 Zákona.

Úroky z omeškania sa taktiež nebudú počas obdobia pandémie vyrubovať v nasledovných prípadoch, v zmysle § 12 ods. 1 Zákona: Správca dane nevyrubí úrok z omeškania podľa osobitného predpisu, ak daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie v ustanovenej výške alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň z príjmov, vybraný preddavok na daň, daň vybranú zrážkou, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane, ktoré sa stali splatnými počas obdobia pandémie.

2. Mimoriadne opatrenia pri dovoze tovaru na podporu obetí živelnej pohromy upravuje § 14 Zákona

Zákon v týchto ustanoveniach oslobodzuje od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty tovar dovezený do SR na podporu obetí živelnej pohromy. V súčasnosti je touto živelnou pohromou covid-19 – korona vírus. Toto oslobodenie od DPH a dovozného cla sa bude týkať len charitatívnych organizácií a dobročinných organizácií, ktoré schváli Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Tieto organizácie musia spĺňať podmienky stanovené v § 14 ods. 2 Zákona a o oslobodenie od DPH a dovozného cla musia vopred požiadať.

3. Opatrenia v oblasti štátnej služby príslušníkov finančnej správy

Zákon v § 15 ods. 1 umožňuje príslušníkom finančnej správy vykonávať služobné úlohy aj na inej adrese, ako je určené miesto výkonu štátnej služby, ak im to povolí ich nadriadený.

Zákon ďalej v § 16 a 17 upravuje odklad povinnosti týkajúcich sa služobného hodnotenia a podávania majetkových priznaní, či doručovania rozhodnutí vydaných v konaní vo veci služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

4. Daň z motorových vozidiel

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane podľa § 9 ods. 3 až 7 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá začala plynúť počas obdobia pandémia, sa považuje za dodržanú, ak sa tieto úkony vykonajú do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenia dane z motorových vozidiel umožňuje § 17 Zákona.

Predĺženie lehoty sa teda netýka lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenia dane za motorové vozidlo do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z..

5. Opatrenia v oblasti správnych poplatkov

Správne poplatky za úkony a konania potrebné na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie, sa počas obdobia pandémie neplatia, v zmysle § 19 Zákona.

Zákon hovorí o všetkých poplatkoch zakotvených v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podmienkou však je, aby spoplatnené úkony a konania správnych orgánov boli potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie. Len v týchto prípadoch sa správne poplatky neplatia.

6. Mimoriadne opatrenia v oblasti účtovníctva

Povinnosti a lehoty pre splnenie povinností účtovných jednotiek upravujú viaceré právne predpisy. Ustanovenie § 20 ods. 1 Zákona počas obdobia pandémie umožňuje splnenie týchto povinností podľa uvedených osobitných predpisov do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 21 ods. 1 Zákona podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.

Ďalej taktiež v zmysle § 20 ods. 2 Zákona: Ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu, z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V zmysle Dôvodovej správy k Zákonu: „Tým, že účtovnej jednotke vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo, vykonávať inventarizáciu, plniť oznamovacie a iné povinnosti podľa zákona o účtovníctve, ale účtovná jednotka nie je z objektívnych dôvodov (personálnych a technických) tieto povinnosti schopná splniť, dáva sa jej možnosť tieto povinnosti splniť do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie.“

Lehoty na uloženie pokuty v zmysle § 38 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov počas obdobia pandémie neplynú, v zmysle § 20 ods. 3 Zákona.

7. Opatrenia v oblasti dane z príjmov

Lehota na predloženie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmu sa Zákonom predlžuje do konca mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V zmysle § 21 ods. 1 Zákona: Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa osobitného predpisu, uplynie počas obdobia pandémie sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak. V lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň z príjmov aj zaplatiť.

Ak teda lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa § 49 ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a na zaplatenie dane z príjmov uplynie počas obdobia pandémie, tieto úkony postačí vykonať v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Zákon v tejto súvislosti v § 21 ods. 2 až 5 obsahuje individuálnu úpravu pre predĺženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov pre daňovníkov v týchto odsekoch špecifikovaných, napr. pre daňovníkov, ktorí sú v konkurze alebo v likvidácii. V ustanovení § 21 ods. 6 a 7 upravuje zákonodarca lehoty pri zrušení a vzniku stálej prevádzkarne.

Zákon v § 22 rieši aj poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov. Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov bude možné podať až do konca druhého kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie. Potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov bude každý zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť najneskôr do 15 dňa druhého kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie.

Prijímateľom podielu zaplatenej dane v zmysle § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov, je v období epidémie umožnené použiť prostriedky získané z podielu zaplatenej dane aj na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie.

V zmysle § 23 Zákona sa predlžuje aj lehota na podanie oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky, ktorého posledný deň lehoty na jeho podanie podľa osobitného predpisu uplynie počas obdobia pandémie, sa podáva v zmysle § 24 ods. 1 Zákona v lehote do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná.

Rovnako sa posúva lehota na vykonanie ročného zúčtovania a výpočet dane z príjmov podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak lehota ich vykonania uplynie počas obdobia pandémie. Stačí, ak ich zamestnávateľ vykoná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, v zmysle § 24 ods. 2 Zákona. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania podľa odseku 2 najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou z príjmov a úhrnom zrazených preddavkov na daň z príjmov v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť výšky ustanovenej osobitným predpisom.“

Opatrenia v oblasti finančného trhu

1. Opatrenia v oblasti finančnej pomoci

Jedným z ďalších opatrení, ktoré Zákon zavádza, je možnosť finančnej pomoci malým zamestnávateľom zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Finančnú pomoc poskytuje Ministerstvo financií SR prostredníctvom Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. (ďalej spolu aj len ako „banka“).

V zmysle Dôvodovej správy k Zákonu: „Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť malé a stredné podniky spĺňajúce definíciu malého a stredného podniku uvedenú v prílohe I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení, s výnimkou tých malých a stredných podnikov, ktorí majú v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania.

Finančná pomoc sa bude poskytovať na základe zmluvy uzatvorenej medzi Ministerstvom financií SR a bankou za podmienok ustanovených týmto zákonom, podmienok určených v tejto zmluve a samozrejme za podmienok ustanovených Nariadením (EÚ) č. 1407/2013 a Nariadením (EÚ) č. 1408/2013 v platnom znení.“

Formy finančnej pomoci sú špecifikované v § 25 ods. 2 Zákona ako:

a) záruka za úver poskytnutý Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s..

Podľa § 25 ods. 3 záruka za úver predstavuje záväzok Ministerstva financií SR voči malému zamestnávateľovi, že uspokojí jeho záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a malým zamestnávateľom, ak ho malý zamestnávateľ neplní. Na poskytnutie záruky za úver musí malá podnikateľ splniť okrem zákonných podmienok aj podmienky určené samotnou bankou, v zmysle § 25 ods. 3 písm. d) Zákona. Ak by Ministerstvo financií SR muselo plniť záväzok za malého podnikateľa voči banke na základe poskytnutej záruky za úver, ministerstvu tak vzniká pohľadávka voči malému zamestnávateľovi v rozsahu tohto plnenia, v súlade s § 25 ods. 8 Zákona.

Ďalšie podmienky a postup poskytovania finančnej pomoci a technického zabezpečenia finančnej pomoci a postup pri plnení záväzku zo záruky za úver za malého zamestnávateľa voči banke určí Ministerstvom financií SR v zmluve uzatvorenej s bankou.

b) úhrada úroku z úveru poskytnutého Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. (ďalej aj ako „bonifikácia úroku“).

V súlade s § 25 ods. 6 Zákona: Finančnú pomoc možno poskytnúť najviac do výšky a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom, na ktorý § 25 ods. 6 Zákona odkazuje, je Čl. 3 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013) a Čl. 3 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013) v platnom znení.

Dodržiavanie podmienok poskytovania finančnej pomoci vyhodnocuje banka, v súlade s § 25 ods. 15 Zákona. Kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania finančnej pomoci vykonáva Ministerstvo financií SR, v súlade s § 25 ods. 11 Zákona.

Zamestnancom Ministerstva financií SR sa ukladá povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach súvisiacich s poskytovaním finančnej pomoci malému zamestnávateľovi a v súvislosti s vykonávaním kontroly podľa § 26 ods. 11, v súlade s § 25 ods. 14 Zákona.

2. Opatrenia v oblasti dohľadu nad finančným trhom

Ustanovenia § 26 – 30 Zákona umožňujú Národnej banke Slovenska prerušiť konania vo veci dohľadu, či predĺžiť lehoty pre úkony alebo povinnosti, ak okolnosti v období pandémie bránia ich dodržaniu. Taktiež sa zakotvuje možnosť prijímať žiadosti, vyjadrenia i opravné prostriedky subjektov elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, v zmysle § 30 Zákona, nakoľko na Národnú banku Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov .

Opatrenia v oblasti rozpočtových pravidiel

Splnenie podmienky žiadateľa o dotáciu zo štátneho rozpočtu v zmysle § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že žiadateľ má vysporiadané finančné vzťahy voči daňovému úradu a colnému úradu, sa overuje podľa poslednej aktualizácie v informačnom systéme finančnej správy pred obdobím pandémie, v zmysle § 31 ods. 1 Zákona.

Ďalším opatrením v rozpočtových pravidlách v období pandémie bude možnosť vlády SR prevziať úver aj nad rámec ustanovený v § 4 zákona č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020.

V zmysle znenia § 35 Zákona sa prerušujú konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ktoré začali pred obdobím pandémie.

Zákon zavádza v § 36 aj opatrenia pre územnú samosprávu. Obce a vyššie územné celky v rozpočtovom provizóriu môžu počas obdobia pandémie uhrádzať výdavky bez obmedzení mesačného limitu výdavkov a poskytovania dotácií v zmysle § 11 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení . Obce a vyššie územné celky v ozdravnom režime alebo v nútenej správe môžu počas obdobia pandémie použiť finančné prostriedky na úhradu výdavkov vyvolaných negatívnymi následkami pandémie nad rámec schváleného rozpočtu.

V súlade s § 36 ods. 2 Zákona sa rozširuje možnosť čerpania prostriedkov obciam a VÚC aj z nasledovných zdrojov: Obec a vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2021 na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania, pričom tento postup sa nepovažuje za porušenie osobitného predpisu.

Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 – celé znenie Zákona

Dôvodová správa k Zákonu:

Dôvodová správa_Mimoriadne opatrenia vo finančnej správe_COVID-19

Dôležité informácie nájdete aj na:

• stránke Ministerstva financií SR: Koronavírus – opatrenia

• na stránke NR SR – Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 – legislatívny proces