Novela Obchodného zákonníka 2019

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Novela Obchodného zákonníka je obsiahnutá v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj ako „Návrh zákona“ alebo „novela“). Novela navrhuje (okrem iného) výmaz tzv. neaktívnych spoločností zapísaných v obchodnom registri, úplne vylúčenie listinných návrhov do obchodného registra a ich nahradenie elektronickými návrhmi, či zefektívnenie procesu likvidácie obchodných spoločností a družstiev, a ďalšie zmeny.

Novela Obchodného zákonníka
Novela Obchodného zákonníka. Zdroj: Pixabay.com

Novela Obchodného zákonníka – legislatívny proces

Novelu predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Legislatívny proces je možné sledovať:

Paragrafové znenie a dôvodovú správu si môžete stiahnuť aj na odkaze nižšie:

Novela Obchodného zákonníka 2019 – paragrafové znenie

Novela Obchodného zákonníka 2019 – Dôvodová správa

Účinnosť Novely Obchodného zákonníka sa navrhuje od 1. júla 2020 s výnimkou ustanovení, ktoré vyžadujú zmeny informačných systémov verejnej správy.

Vybrané zmeny, ktoré má priniesť Návrh zákona, rozoberáme nižšie:

1. Súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla ako príloha zápisu do obchodného registra

Novela Obchodného zákonníka navrhuje v § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka povinne úradne osvedčený podpis vlastníka nehnuteľnosti na súhlase vlastníka s umiestnením sídla spoločnosti. Súčasne, ak ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, vyžadovať sa má úradne osvedčený podpis väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti.

Ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností – súhlas vlastníka už nie je potrebné preukazovať. Pôjde o prípad, ak nehnuteľnosť vlastní samotná spoločnosť, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností.

2. Definícia organizačnej zložky

Návrh zákona upravuje definíciu organizačnej zložky v § 7 Obchodného zákonníka. Definícia organizačnej zložky sa zjednodušuje a upúšťa od preferovaného názvu organizačnej zložky ,,odštepný názov“. Novela zakotvuje fakultatívnosť zápisu organizačnej zložky.

V zmysle prechodných ustanovení Novely v § 768s Obchodného zákonníka sa odštepné závody a iné organizačné útvary zapísané do 30. júna 2020 budú považovať za organizačnú zložku podniku zapísanú podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2020.

3. Obmedzenie štatutárneho orgánu konať nie je predmetom zápisu v obchodnom registri


Novela v tejto súvislosti v § 13 ods. 4 reaguje na aplikačnú prax a zápisy v obchodnom registri, ktoré nerozlišujú medzi určení spôsobu konania a obmedzením konania štatutárneho orgánu.

Existujúce zápisy v obchodnom registri, ktoré obsahujú obmedzenie štatutárneho orgánu konať, musia byť zosúladené s týmto Návrhom zákona a zmenené najneskôr do 30. septembra 2021. Uvedené stanovuje Návrh zákona v § 768t Obchodného zákonníka.

4. Vznik a zánik oprávnenia zahraničnej fyzickej osoby podnikať v SR

Vo vzťahu k všetkým zahraničným fyzickým osobám sa navrhuje zjednotiť okamih vzniku a zániku oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky. Vznik oprávnenia podnikať na území SR sa pre všetky zahraničné fyzické osoby podľa Návrhu zákona viaže na vznik živnostenského oprávnenia alebo na získanie oprávnenia tejto fyzickej osoby podnikať v SR podľa osobitných predpisov (napr. slobodné povolania). Rovnako zánik oprávnenia zahraničnej fyzickej osoby podnikať v SR sa má spájať so zánikom živnostenského alebo iného oprávnenia podnikať v SR.

Táto zmena v § 21 Obchodného zákonníka súvisí s cieľom Novely úplne odstrániť fakultatívne zápisy fyzických osôb do obchodného registra.

Prechodné ustanovenia v § 768s ods. 6 Novely riešia výmaz existujúcich zapísaných zahraničných fyzických osôb z obchodného registra. Výmazom ich podniku alebo organizačnej zložky nezanikne ich oprávnenie podnikať na území SR v rozsahu predmetu podnikania zapísaného k 30. júnu 2020, ak tak neustanovujú osobitné predpisy.

5. Špecifikovanie subjektov zapisovaných do obchodného registra a odstránenie ostatných subjektov

Novela navrhuje jednoznačne určiť subjekty, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Ostatné subjekty, ktoré nespadajú do novodefinovanej zapísanej osoby, sa do obchodného registra už nebudú zapisovať. Pôjde napríklad o zápis podnikajúcich fyzických osôb, ktoré podľa dnešnej úpravy bolo možné dobrovoľne zapísať do obchodného registra.

V súvislosti so zadefinovaním subjektov zapisovaných do obchodného registra navrhuje Novela výmaz tých subjektov, ktoré do tejto novej definície nespadajú. Novela v § 768s ods. 2 a nasl. prechodných ustanovení ukladá registrovým súdom spoločne s Ministerstvom spravodlivosti SR zabezpečiť výmaz subjektov, ktoré nespadajú do novej definície zapisovanej osoby do obchodného registra. Navrhuje sa okrem iného aj

  • výmaz všetkých fyzických osôb zapísaných v obchodnom registri,
  • výmaz osôb, ktoré do 1.10.2020 nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a základného imania z SKK na EUR,
  • výmaz podnikov zahraničných právnických osôb, organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb a organizačných zložiek slovenských právnických osôb, ktoré do 30.6.2021 nepotvrdia alebo nenavrhnú zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri podľa osobitného zákona.

§ 768s ods. 4 Novely Obchodného zákonníka upravuje situácie, ktoré výmaz subjektu neumožňujú (napr. prebiehajúce konkurzné konanie a pod.).

Zoznam subjektov, ktoré sa majú vymazať z obchodného registra, má byť po dobu 6 mesiacov zverejnený v Obchodnom vestníku.

Výmazom sa tieto subjekty majú považovať za zrušené bez likvidácie.

6. Spoločnosť v kríze = zrušená spoločnosť, ktorá ešte nevstúpila do likvidácie

Návrh zákona dopĺňa v § 67 ods. 1 Obchodného zákonníka definíciu spoločnosti v kríze. Bude za ňu považovaná aj spoločnosť, ktorá bola zrušená, ale doposiaľ nevstúpila do likvidácie. Zákonodarca týmto sleduje najmä vyriešenie právnej neistoty prípadných veriteľov spoločnosti a nakladanie s majetkom takejto spoločnosti.

7. Použitie ustanovení o kríze

Ustanovenia Obchodného zákonníka o kríze spoločnosti sa Návrhom zákona nemajú použiť na ďalšie regulované subjekty – subjekty kolektívneho investovania, prevádzkovateľov platobných systémov, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, platobné inštitúcie a veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu.

novela obchodného zákonníka
Zdroj: Pixabay.com

8. Zrušenie, neplatnosť a zánik spoločnosti

Novela navrhuje viaceré významné zmeny v ustanoveniach o zrušení spoločnosti v § 68 a nasl. Obchodného zákonníka.

Spoločnosť zanikne buď po jej zrušení s likvidáciou ale po jej zrušení bez likvidácie. Tak je to aj v existujúcej úprave.

Zrušenie spoločnosti bez likvidácie nastane podľa § 68 ods. 2 Návrhu zákona v týchto prípadoch:

  • ak celé imanie spoločnosti prešlo na právneho nástupcu, alebo
  • ak po zrušení spoločnosti súdom nebol zložený tzv. preddavok na likvidáciu, t. j. preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Ďalej Návrh zákona v § 68 ods. 5 Obchodného zákonníka dáva spoločníkom spoločnosti zriadenej na dobu určitú lehotu 60 dní od zrušenia spoločnosti na zloženie preddavku na likvidáciu alebo ustanovenie likvidátora. Márnym uplynutím tejto lehoty sa takáto spoločnosť bude považovať za založenú na dobu neurčitú, ak zákon neustanovuje inak.

V prípade zrušenia spoločnosti ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu (okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz), súd v týchto prípadoch bez zbytočného odkladu vymaže spoločnosť z obchodného registra. Novela teda § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka odstraňuje povinnosť súdu zisťovať z úradnej povinnosti či sú alebo nie sú splnené podmienky na jej likvidáciu po ukončení konkurzného konania / po konkurze.

Zrušenie spoločnosti súdom

Nový § 68b Obchodného zákonníka v Návrhu zákona preberá dôvody na zrušenie spoločnosti súdom aj bez návrhu. Jednou zo zmien v týchto dôvodoch na zrušenie spoločnosti súdom je zrušenie spoločnosti súdom z dôvodu neuloženia účtovnej závierky do zbierky listín podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka viac ako 6 mesiacov. Podľa Novely postačuje neuloženie účtovnej závierky do 6 mesiacov na zrušenie spoločnosti súdom. Upúšťa sa od toho, že by malo ísť o neuloženie účtovnej závierky za 2 účtovne obdobia po sebe.

Významnou navrhovanou zmenou je § 68b ods. 2 Obchodného zákonníka, kde sa navrhuje vyvrátiteľná domnienka: “Ak ide o dôvody na zrušenie spoločnosti podľa odseku 1, dôvod na zrušenie spoločnosti sa predpokladá, ak vyplýva z obchodného registra alebo listín uložených v zbierke listín.

Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení

Návrh zákona si v § 68c Obchodného zákonníka kladie za cieľ vyriešiť najmä možné riziko súvisiace s uspokojením nárokov veriteľov vo vzťahu k majetku zrušenej spoločnosti do ustanovenia likvidátora. Zavádza sa osobitná úprava pri nakladaní s majetkom spoločnosti od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie.

Zrušenie spoločnosti bez likvidácie

§ 69 Obchodného zákonníka novela premenováva na „Splynutie, zlúčenie a rozdelenie spoločnosti“. Rovnako sa do prvého odseku zdôrazňuje možnosť rozhodnúť spoločníkmi / príslušným orgánom spoločnosti o zrušení spoločnosti v prípade jej zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Likvidácia

Proces likvidácie mení a dopĺňa Návrh zákona komplexne. Do § 70 ods. 1 sa vyslovene navrhuje upraviť, že „Likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.“

Novela navrhuje stanoviť zápis likvidátora do obchodného registra ako okamih začatia likvidácie, v zmysle § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Povinnosť ustanoviť likvidátora majú predovšetkým spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti. Iba ak tak neurobia, v zákonom stanovenej lehote, ustanoví likvidátora súd. Podmienkou ustanovenia likvidátora súdom je zloženie preddavku na likvidáciu. § 72 Obchodného zákonníka v Návrhu zákona definuje nové podmienky, ktoré musí spĺňať osoba likvidátora.

Zloženie preddavku na likvidáciu sa navrhuje stanoviť ako univerzálne pravidlo a povinnosť pred ustanovením likvidátora, teda pred začatím likvidácie.

Preddavok na likvidáciu sa Novelou navrhuje skladať do notárskej úschovy, v súlade s § 75 Obchodného zákonníka. Splnenie tejto povinnosti sa má preukazovať notárskou zápisnicou o zložení peňazí do úschovy, a to buď súdu alebo pri zápise likvidátora do obchodného registra spoločníkmi/ príslušným orgánom spoločnosti. V závislosti od toho, či likvidátora ustanovuje spoločnosť alebo súd.

Návrh zákona v § 75a Obchodného zákonníka zakotvuje splatnosť odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Vykonávací predpis má stanoviť podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Novela ďalej v § 75b až 75j Obchodného zákonníka upravuje ďalšie aspekty procesu likvidácie.

Ide predovšetkým o úpravu nasledovných inštitútov a aspektov likvidácie:

  • účinky vstupu spoločnosti do likvidácie,
  • oznámenie o vstupe do likvidácie a výzvy na prihlasovanie pohľadávok – tu sa napr. zavádza možnosť súdu nariadiť opakovanú výzvu na prihlasovanie pohľadávok,
  • prihlasovanie pohľadávok veriteľov,
  • zoznam pohľadávok a zoznam majetku – tie bude bude likvidátor povinný uložiť do zbierky listín spoločnosti,
  • mimoriadna účtovná závierka, vyhotovená podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu vstupu spoločnosti do likvidácie,
  • povinnosti likvidátora pri predlžení,
  • uspokojovanie pohľadávok,
  • skončenie likvidácie, kde sa okrem iného stanovuje minimálna lehota 6 mesiacov po oznámení spoločnosti o vstupe do likvidácie.

Zoznam majetku musí podľa návrhu Novely predložiť aj likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. júna 2020.

Likvidácia sa však v týchto prípadoch dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2020, v súlade s § 768 s ods. 7 a nasl. Obchodného zákonníka.

Dodatočná likvidácia

V § 75k Obchodného zákonníka navrhuje Novela komplexnú úpravu dodatočnej likvidácie. Za cieľ si kladie vyriešiť situáciu spoločností, u ktorých sa po ich výmaze z obchodného registra objaví nejaký majetok patriaci tejto spoločnosti. Môže ísť napríklad o prostriedky, ktoré prídu na účet spoločnosti po jej výmaze z obchodného registra, ak sa tento účet nezrušil.

Spoločnosť v dodatočnej likvidácii má používať k obchodnému menu spoločnosti dodatok „v dodatočnej likvidácii“. V rámci dodatočnej likvidácie § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka umožní siahnuť len na vyplatený podiel na likvidačnom zostatku; inak na ukončenú predchádzajúcu likvidáciu alebo konkurz nemá vyhlásenie dodatočnej likvidácie dopad.

Novela navrhuje 4-ročnú lehotu na podanie návrhu na vyhlásenie dodatočnej likvidácie. Po tejto lehote má novoobjavený majetok spoločnosti pripadnúť štátu.

9. Daňoví dlžníci, dlžníci Sociálnej poisťovne a dlžníci vedení ako povinné osoby v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie

Návrh novely navrhuje stanoviť prísnejšie podmienky na osobu, ktorá môže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Nebude môcť ísť o osoby, ktoré sú daňovými dlžníkmi, dlžníkmi na poistnom na sociálne poistenie alebo sú vedené ako povinné osoby v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie, v súlade s § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ďalej taktiež prevod obchodného podielu alebo jeho nadobudnutie osobou nebude možné, ak táto osoba, ktorá chce previesť alebo nadobudnúť obchodný podiel je vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.

Návrh zákona mení a dopĺňa aj nasledovné právne predpisy:

  1. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov – dopĺňa a mení sa predovšetkým konanie o zrušení právnickej osoby, konanie o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva, či konanie o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti,
  2. Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov – mení a dopĺňa predovšetkým zrušenie a zánik združenia,
  3. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov – upravuje najmä vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre zahraničné fyzické osoby, ktoré sa už nemajú zapisovať do obchodného registra, v zmysle Návrhu zákona,
  4. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra z trestov v znení neskorších predpisov – mení a dopĺňa okrem iného aj súdne poplatky vo veciach obchodného registra,
  5. Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
  6. Zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov,
  7. Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov,
  8. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov,
  9. Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
  10. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
  11. Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  12. Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – mení a dopĺňa sa okrem iného aj rozsah zapisovaných údajov nielen v súvislosti s Novelou Obchodného zákonníka, upravujú sa ustanovenia týkajúce sa obsahu a podávania návrhov do obchodného registra v nadväznosti na návrh úplného vylúčenia listinných návrhov a ich nahradenie elektronickými, a pod.,

  13. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  14. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  15. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  16. Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov,
  17. Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  18. Zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2020.

Výnimkou sú vybrané ustanovenia, ktoré súvisia s úpravou informačných systémov verejnej správy. Tieto ustanovenia majú nadobudnúť účinnosť až 1. októbra 2020.

Legislatívny proces Návrhu zákona je možné sledovať na Slov-Lexe: LP/2019/416 alebo na stránke NRSR: Parlamentná tlač 1605 .

Keďže Novela Obchodného zákonníka a súvisiacich právnych predpisov je zatiaľ len v legislatívnom procese, finálne znenie Návrhu zákona sa ešte môže meniť.

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Pridávať odpovede môžu iba prihlásení používatelia.