Zmeny v Zákonníku práce – zákon č. 63/2020 Z. z. a 66/2020 Z. z.

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Zmeny v Zákonníku práce ustanovuje zákon č. 63/2020 Z. z. a zákon č. 66/2020 Z. z.. Tieto zmeny sa týkajú riešenia aktuálnej situácie na Slovensku, súvisiacej s opatreniami na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 (korona vírusu). Aktuálna situácia si vyžiadala aj karanténne opatrenia a nariadenie izolácie v určitých prípadoch, na základe čoho vyvstala potreba upraviť (okrem iného) aj pracovnoprávne vzťahy a predpisy sociálneho zabezpečenia.    

zmeny v zákonníku práce 2020
Zmeny v Zákonníku práce 2020. Ilustračný obrázok. Zdroj: Pixabay.com

Zmeny v Zákonníku práce na základe zákona č. 63/2020 Z. z.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) sa mení a dopĺňa zákonom č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Zákon č. 63/2020 Z. z.“).

Zákon č. 63/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020 (dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov).

Zmeny v Zákonníku práce idú ruka v ruke so zmenami v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“). 

Zákonník práce zosúlaďuje prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré ak existujú, ospravedlňujú neprítomnosť zamestnanca v práci, so zmenami v Zákone o sociálnom poistení.    

Ustanovenie § 141 odsek 1 Zákonníka práce s účinnosťou od 27.03.2020 znie nasledovne:

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas

  •  jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
  • materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166),
  • karantény,
  • osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu,
  • osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a
  • počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Taktiež vo vzťahu k nároku na ošetrovné sa v Zákonníku práce pojmovo zosúlaďujú podmienky v zmysle zmien v Zákone o sociálnom poistení. V tejto súvislosti sa pojmovo upravuje znenie ustanovenia § 144a ods. 3 písmeno d) Zákonníka práce, a písmeno e) sa v tomto ustanovení vypúšťa.

Zmeny v Zákone o sociálnom poistení, v zmysle Zákona č. 63/2020 Z. z.:

S účinnosťou od 27.03.2020 sa do Zákona o sociálnom poistení dopĺňajú nové situácie, kedy vzniká nárok na nemocenské alebo ošetrovné. V praxi sa toto nazýva ako takzvané pandemické ošetrovné alebo pandemické nemocenské.  


Nárok na nemocenské má aj zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. V Zákone o sociálnom poistení sa teda do ustanovenia § 33 ods. 1 dopĺňa, že nárok na nemocenské vznikne aj pri pracovnej neschopnosti zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu, že im bola nariadená izolácia.  

Izolácia i karanténne opatrenia patria k opatreniam na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení v zmysle v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“). 

Viac informácií je dostupných aj na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Pandemické nemocenské a na stránke Sociálnej poisťovne – Pandemické nemocenské.

Nárok na ošetrovné má aj poistenec, ktorý sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia (11.) jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia (18.) osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, v týchto prípadoch, v zmysle novelizovaného znenia § 39 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení:

  • ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia
  • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
  • osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Nové ustanovenie § 293er Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 27.03.2020 upravuje osobitné podmienky, ktoré platia iba počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj len ako „krízová situácia“) :

  1. zamestnanec, ktorý je dočasne práceneschopný z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, má nárok na nemocenské  od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, 
  2. zvyšuje sa výška nemocenského povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie na 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo podľa § 57 Zákona o sociálnom poistení,
  3. nárok na ošetrovné vzniká už od 1. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti a zaniká dňom skončenia tejto potreby ošetrovania alebo starostlivosti, ak poistenec spĺňa podmienky v zmysle § 293er ods. 3 písm. a) až c) Zákona o sociálnom poistení:
  • a) poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do 16. roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia prísl. lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
  • b) poistenec splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (viď podmienky vyššie),
  • c) sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Nárok na ošetrovné má len jeden poistenec a len raz za to isté obdobie, počas ktorého sa stará alebo ošetruje jednu alebo viac osôb podľa § 293er ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. To napríklad znamená, že nárok na jedno ošetrovné vznikne za to isté jedno obdobie len jednému z rodičov, ktorý sa stará hoci aj o dve deti.   

V zmysle § 293er ods. 10 Zákona o sociálnom poistení: Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa odseku 3 trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. V týchto prípadoch, ak zanikol nárok na ošetrovné v čase krízovej situácie a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa § 293er ods. 3 Zákona o sociálnom poistení trvá, sa poberanie ošetrovného predlžuje a vzniká im nárok na jeho poberanie.

Po priznaní ošetrovného má poistenec povinnosť preukazovať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením. Toto čestné vyhlásenie musí Sociálnej poisťovni poslať každý rodič osobitne za seba ku koncu každého mesiaca, za ktorý žiada vyplatiť ošetrovné.

Vzor čestného vyhlásenia a prehľad všetkých podmienok nároku na nemocenské a ošetrovné zverejňuje aj Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle:

– Sociálna poisťovňa – Ako požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky

–  Sociálna poisťovňa – Najčastejšie otázky

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Pandemické ošetrovné a nemocenské 

Ustanovenie § 293es ods. 1 Zákona o sociálnom poistení oslobodzuje poistencov v ňom vymedzených od platenia poistného na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti počas obdobia poberania ošetrovného v zmysle § 293er ods. 3 a 10 Zákona o sociálnom poistení. V zmysle § 293es ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti počas obdobia ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 a 10 Zákona o sociálnom poistení.

Zákonom č. 63/2020 Z. z. sa menia a novelizujú aj ďalšie predpisy 

Zmeny v Zákonníku práce v zmysle zákona č. 66/2020 Z. z.osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu 

Do Zákonníka práce sa dopĺňa nová, jedenásta časť Zákonníka práce, ktorá obsahuje ustanovenia, ktoré platia iba počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas 2 mesiacov od ich odvolania.  Táto časť Zákonníka práce má prednosť pred ostatnými ustanoveniami Zákonníka práce a uplatňuje sa od 04.04.2020.

Ide o nasledovné ustanovenia a zmeny, v zmysle § 250b a nasl. Zákonníka práce:

1.) Platnosť ustanovení novej jedenástej časti Zákonníka práce

Počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti Zákonníka práce s odchýlkami uvedenými v § 250b odsekoch 2 až 7. Jedenásta časť Zákonníka práce má teda počas tohto obdobia prednosť pred ostatnými časťami Zákonníka práce.  

2.) Vykonávanie práce z domácnosti zamestnanca (takzvaný home-office) 

Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia:

  • zamestnávateľ je oprávnený nariadiť vykonávanie práce v domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje (teda zamestnávateľ môže nariadiť home-office, ak to povaha práce umožňuje)
  • zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti (teda zamestnanec má zároveň právo na home-office, ak to jeho druh práce umožňuje a zároveň na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by výkon práce z domácnosti znemožňovali).

3.) Rozvrh práce stačí zamestnancovi oznámiť 2 dni vopred 

V súlade s § 250b ods. 3 Zákonníka práce: Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

Toto ustanovenie umožňuje zamestnávateľom operatívne reagovať na zmeny v súčasnej situácii. Na základe dohody je možné oznámiť rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi aj napríklad deň vopred. V tomto prípade sa teda neuplatňuje § 90 ods. 9 Zákonníka práce. Ostatné ustanovenia týkajúce sa robenia rozvrhov práce v zmysle Zákonníka práce nie sú týmto dotknuté.

4.) Čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ oznámiť 7 dní vopred, pri nevyčerpanej dovolenke z predchádzajúceho kalendárneho roka aj 2 dni vopred  

Na základe § 250b ods. 4 Zákonníka práce: Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.

Rovnako aj v prípade čerpania dovolenky sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, že sa čerpanie dovolenky oznámi aj v kratšej dobe ako 7 dní alebo ako 2 dni v prípade nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ostatné ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k čerpaniu dovolenky sa nemenia. Preto napr. pri určovaní čerpania dovolenky je zamestnávateľ povinný prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce. Taktiež napr. v zmysle § 112 ods. 2 Zákonníka práce: Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

5.) Neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu nariadenia izolácie, karanténnych opatrení,  ošetrovania chorého člena rodiny alebo celodennej osobnej starostlivosti o fyzickú osobu podľa Zákona o sociálnom poistení  

Ustanovenie § 250b ods. 5 rieši zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Takýto zamestnanec sa na účely § 64 Zákonníka práce považuje za zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného a je počas trvania karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu v takzvanej ochrannej dobe a zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, s výnimkou výpovede zamestnancovi z dôvodov upravených v § 64 ods. 3 Zákonníka práce (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje). 

Súčasne, tento zamestnanec sa po návrate do práce považuje za zamestnanca, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti na účely § 157 ods. 3 Zákonníka práce. To znamená, že po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ  povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak by to nebolo možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

6.) Náhrada mzdy pre zamestnancov povinne zatvorených prevádzok

V súlade s § 250b ods. 6 Zákonníka práce: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.

V zmysle Dôvodovej správy k Zákonu č. 66/2020 Z. z. tento odsek spresňuje, „že situácie, ktoré nastávajú napr. z dôvodu, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých obchodov, reštaurácii pre verejnosť z dôvodu úradného rozhodnutia (napr. zabránenie šíreniu ochorení) alebo v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu zamestnávateľ musí obmedziť svoju činnosť, nepredstavuje situáciu vis maior, ktorá nie je prekážkou ani na strane zamestnanca ani na strane zamestnávateľa, ale ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa“. Na druhej strane sa však obmedzuje výška náhrady mzdy, na ktorú zamestnanec v takýchto situáciách má nárok.

Toto však neplatí pre zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. 

Doterajšia jedenásta časť Zákonníka práce sa označuje ako dvanásta časť .

Zákon č. 66/2020 Z. z. sa dotýka aj vzťahov sociálneho zabezpečenia a prináša zmeny v Zákone o sociálnom poistení 

Predovšetkým sa počas obdobia krízovej situácie predlžuje podporné obdobie v nezamestnanosti o jeden mesiac. Platí to pre všetkých nezamestnaných, ktorých podporné obdobie (poberanie dávky v nezamestnanosti) skončilo v období krízovej situácie od účinnosti Zákona č. 66/2020 Z. z.. Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 04.04.2020), začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona. V zmysle § 293et ods. 4 Zákona č. 66/2020 Z. z. môže vláda SR meniť podmienky i výšku dávky v nezamestnanosti nariadením vlády SR, a to počas krízovej situácie a 3 mesiace po jej skončení.

Taktiež sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na ošetrovné. Nárok na ošetrovné sa okrem iného týka mamičiek a osôb, ktorým skončil nárok na materskú alebo inú dávku počas obdobia krízovej situácie. 

Zákonom č. 66/2020 Z. z. sa novelizujú aj nasledovné právne predpisy: 

Zákon č. 66/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 04.04.2020 (dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov). Celé znenie zákona č. 66/2020 Z. z. je dostupné v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 

Dôvodovú správu k Zákonu č. 66/2020 Z. z. si môžete stiahnuť aj na nasledovnom odkaze: 

Dôvodová správa_Zákon č. 66/2020 Z. z.

Dôležité odkazy:

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Pridávať odpovede môžu iba prihlásení používatelia.