Register partnerov verejného sektora – protischránkový zákon
1. Zákon o registri partnerov verejného sektora
Zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) umožňuje štátu obchodovať a uzatvárať zmluvy len so subjektami zapísanými v registri partnerov verejného sektora. Svojim zápisom tieto spoločnosti odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod, čím by sa malo predísť uzatváraniu zmlúv so schránkovými firmami.
Registrácia odkryje skutočné fyzické osoby, ktoré profitujú zo zisku spoločnosti, ktorá uzatvorila zmluvu so štátom. Registrácia sa týka všetkých firiem, ktoré so štátom uzatvárajú zmluvy v akejkoľvek oblasti narábania s verejnými prostriedkami.
Celé znenie zákona o registri partnerov verejného sektora nájdete tu: Zákon o registri partnerov verejného sektora
2. Partner verejného sektora
Partnerom verejného sektora sú v zásade všetky fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy a:
- ktoré prijímajú finančné prostriedky z rozpočtu štátu, štátneho fondu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo od ďalších zákonom vymedzených právnických osôb, od zdravotnej poisťovne alebo prijímajú štátnu pomoc alebo investičnú pomoc,
- ktoré prijímajú plnenie, ktorého predmetom je majetok alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo od ďalších zákonom vymedzených právnických osôb alebo od zdravotnej poisťovne,
- ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní,
- ktoré sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s uzavretou zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou,
- ktoré sa povinne zapisujú do registra podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
- ktoré nadobudli pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom, alebo
- ktoré priamo alebo nepriamo dodávajú osobám pod číslom 1-6 vyššie tovary alebo služby alebo nadobúdajú od nich majetok a súčasne majú vedieť, že nimi poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok súvisia so zmluvou s partnerom verejného sektora.
Zákon však hovorí aj to, kto nie je partnerom sektora:
Partnerom verejného sektora nie je:
- ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur.
- osoby pod číslom 1, 3-5 a 7 vyššie, ak im majú byť v úhrne poskytnuté prostriedky neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie.
- osoby prevažne pôsobiace v neziskovom sektore, ak nedodávajú tovary alebo služby podľa zmluvy s cieľom dosiahnuť zisk alebo iné majetkové práva,
- banka a pobočka zahraničnej banky,
- osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu SR v zahraničí v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci.
Je otázne, či vyššie uvedené sumy jednorázových zákaziek sú skutočne dôvodom na to, aby tieto subjekty neodkryli svoju vlastnícku štruktúru, s prihliadnutím na priemernú výšku jednorazovo poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho, obecného alebo iného rozpočtu.
Register partnerov verejného sektora
Register je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva.
Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina.
Údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať, pričom je možné získať z registra výpis.
Zapisované údaje
Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy.
Asi najzaujímavejším zapísovaným údajom je:
- pri fyzickej osobe – zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike,
- o právnickej osobe – zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu ako vyššie a zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora,
Trochu iný režim platí pri partneroch, ktorý sú emitentmi cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu – u týchto sa do registra zapisujú len členovia jej vrcholového manažmentu (štatutár, prokurista a vedúci zamestnanec). Iba ak má nejaká fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z činnosti tejto spoločnosti, iba v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod.
Návrh na zápis alebo výmaz údajov z/do registra sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresnému súdu Žilina ako registrujúceho orgánu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.
Identifikácia konečného užívateľa výhod a sankcie
Identifikácia konečného užívateľa výhod (“KUV“) sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba
- odôvodní na základe akých informácií identifikovala KUV,
- uvedie vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba,
- uvedie zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v SR, ktorí sú súčasťou vlastníckej alebo riadiacej štruktúry partnera,
- preukáže splnenie podmienky na zápis iba vrcholného manažmentu do registra,
- vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.
Registrujúci orgán môže (t. j. nemusí) overiť pravdivosť a úplnosť údajov o KUV zapísaných v registri, a to ani na základe podnetu.
To, že sa údaje o KUV budú považovať za pravdivé na základe nejakého verifikačného dokumentu, bez povinnosti overiť si ich pravdivosť registrujúcim orgánom, vytvára veľký priestor na rôzne kulantné vyhlásenia.
Za pravdivosť údajov zapísaných v registri však spoluzodpovedá oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra (advokáti, audítori, banky, notári). Oprávnená osoba zároveň aj ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou pri preskúmavaní ich pravdivosti. Tou je až registrový súd, ktorý môže využiť inštrumentárium zákona o praní špinavých peňazí pri dôvodnom podozrení, že v registri zapísané údaje o firme nie sú pravdivé.
Ktokoľvek, kto bude mať pochybnosti o zapísaných a zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom sa súd musí zaoberať.
Ak na základe šetrenia registra partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o KUV sú pravdivé, registrujúci orgán rozhodne o výmaze a začne konanie o uložení pokuty od 10 000 eur do 1 000 000 eur.
Vzory podaní podľa protischránkového zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.