Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aké trestné činy môže spáchať právnická osoba a aké tresty jej hrozia v zmysle zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb? Dozviete sa nižšie v článku na xpravo.eu.

Trestná zodpovednosť právnických osôb

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Dňa 1. júla 2016 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon č. 91/2016 Z. z. -> Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ,,zákon“).

K dnešnému dňu už poslanci stihli schváliť novelu zákona, ktorá nadobudne účinnosť 01. januára 2017, v zmysle ktorej sa rozširuje okruh trestných činov, ktoré môže právnická osoba spáchať.

Celé znenie zákona v znení účinnom od 01. januára 2017 nájdete tu: Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb_účinný od 01.01.2017

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám.
Subsidiárne sa na trestnú zodpovednosť a tresty právnických osôb vzťahuje zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení a na trestné konanie zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení, ak to zákon alebo povaha veci nevylučujú.

Pojem právnická osoba v zákone zahŕňa najmä obchodné spoločnosti (napr. s. r. o., a. s., j. s. a.), organizácie registrované v zmysle osobitných predpisov (napr. nadácie, neziskové organizácie, združenia), ale aj právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, štátnych orgánov, obcí, vyšších územných celkov, atď.

Pôsobnosť zákona

Územná pôsobnosť zákona ( Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb) je upravená v ustanovení § 2 zákona.
Trestnosť činu právnickej osoby sa v zmysle ustanovení tohto zákona posudzuje vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
  • právnická osoba sa dopustila konania aspoň sčasti na území SR (aj keď samotné porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom čo i len sčasti nastalo alebo malo nastať mimo územia SR), alebo
  • právnická osoba sa dopustila konania mimo územia SR, ale samotné porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom čo i len sčasti nastalo alebo malo nastať na území SR), alebo
  • právnická osoba, ktorá má sídlo v SR, sa dopustila trestného činu spáchaného mimo územia SR, alebo
  • právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR, sa dopustila trestného činu spáchaného mimo územia SR, ak bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo v prospech fyzickej osoby, ktorá je občanom SR, alebo cudzinca, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
  • právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR, sa dopustila trestného činu spáchaného mimo územia SR, ak bola činom spôsobená škoda právnickej osobe, ktorá má na území SR sídlo, alebo fyzickej osobe, ktorá je občanom SR, alebo cudzincovi, ktorý má na území SR trvalý pobyt a v mieste činu je čin trestný, alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci,
  • ak to ustanovuje medzinárodná zmluva (medzinárodná zmluva môže taktiež stanoviť, že vyššie uvedené podmienky neplatia pre určité subjekty).

 

Spáchanie trestného činu právnickou osobou

Právnická osoba je subjekt práva, ktorý je vytvorený umelo, so spôsobilosťou na práva i na právne úkony.
Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány); ALEBO aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, v zmysle § 20 zákona č. 40/1964 Zb. Občianský zákonník v platnom znení.
Zjednodušene povedané, za právnickú osobu robia právne úkony oprávnené osoby, pričom právne následky spojené s týmito právnymi úkonmi sa pričítajú priamo právnickej osobe.
Preto aj trestný čin je spáchaný právnickou osobou vtedy, ak je spáchaný týmito osobami oprávnenými konať za právnickú osobu – v tejto súvislosti hovoríme vo vzťahu k právnickej osobe o tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe, za zákonom stanovených podmienok:

Trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak…

Trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný a) v jej prospech, alebo b) v jej mene, alebo c) v rámci jej činnosti alebo d) jej prostredníctvom, ak konal (alebo umožnil konať inej osobe (napr. zamestnancovi) svojim nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jeho povinnosťou, hoci z nedbanlivosti):
  1. štatutárny orgán alebo jeho člen, alebo
  2. ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo
  3. iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

POZOR!!! Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká v nasledovných prípadoch v zmysle zákona:
  • vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy, alebo
  • ak k spáchaniu trestného činu došlo v čase od založenia právnickej osoby do jej vzniku, alebo
  • ak právny úkon, ktorý mal založiť oprávnenie na konanie za právnickú osobu, je neplatný alebo neúčinný, alebo
  • fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin trestne zodpovedná, alebo
  • právnická osoba vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosť.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádzajú na všetkých jej právnych nástupcov, rovnako ako aj nevykonané tresty .

Tu však platí, že v prípade právneho nástupníctva sa pri ukladaní trestu prihliada aj na to, v akom rozsahu na nástupcu prešlo imanie zodpovedajúce prospechu zo spáchaného trestného činu, alebo v akom rozsahu nástupca pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol trestný čin spáchaný, podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona.

V súlade s § 7 ods. 1 zákona však trestná zodpovednosť právnickej osoby neprechádza na fyzickú osobu.

Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené, nakoľko nedisponuje vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Podľa ustanovení tohto zákona nie sú trestné zodpovedné štáty a ich orgány (ani SR), medzinárodné organizácie, ani obce a vyššie územné celky, alebo právnické osoby zriadené zákonom, alebo iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (napr. štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia).

Spáchanie trestného činu sa právnickej osobe nepričíta, ak …

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona ( Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb) upravuje podmienky, kedy za spáchanie trestného činu nebude trestne stíhaná právnická osoba:
Spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na
  1. predmet činnosti právnickej osoby,
  2. spôsob spáchania trestného činu,
  3. jeho následky a
  4. okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný,

je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo inej osoby NEPATRNÝ.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb teda v § 4 ods. 3 hovorí o liberačnom dôvode, tzv. materiálnom korektíve, ktorý sa však v každom jednotlivom prípade posudzuje individuálne, vzhľadom na skutkové zistenia súdu.
Skúmanie všetkých skutočností dôležitých pre vyvodenie záveru o tom, či tu je materiálny korektív, musia byť teda predmetom dokazovania v konkrétnom trestnom konaní.

Účinná ľútosť

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb pozná vo vzťahu k právnickým osobám aj inštitút tzv. účinnej ľútosti, ktorej následkom je zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Podmienky účinnej ľútosti upravuje zákon v ustanovení § 8.

Akokoľvek, ak právnická osoba spácha niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ, trestná zodpovednosť právnickej osoby vo vzťahu k spáchaniu týchto trestných činov nezaniká využitím inštitútu účinnej ľútosti.

Druhy trestov

Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

  • trest zrušenia právnickej osoby,
  • trest prepadnutia majetku,
  • trest prepadnutia veci,
  • peňažný trest,
  • trest zákazu činnosti,
  • trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
  • trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
  • trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
  • trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Zásady ukladania trestov pre právnické osoby sú predovšetkým založené na princípe proporcionality trestu


Podľa § 11 ods. 1 zákona najmä pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Zákon ďalej stanovuje súdu prihliadať aj na iné okolnosti, ako napr. vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Trestné činy právnických osôb

Trestné činy, ktorých sa môže dopustiť právnická osoba, sú v zákone upravené taxatívne. Iné trestné činy v zmysle zákona právnická osoba nemôže spáchať.

Ide v zásade o nasledovné trestné činy z osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení:

  • z trestných činov ohrozujúcich život alebo zdravie – nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, šírenie toxikománie podľa § 174,
  • z trestných činov proti slobode – obchodovanie s ľuďmi podľa § 179,
  • z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti – sexuálne násilie podľa § 200, sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202,
  • z trestných činov proti rodine a mládeži – ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211,
  • z trestných činov proti majetkusprenevera podľa § 213, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, podielnictvo podľa § 231 a 232, legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234, úžera podľa § 235, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d,
  • z trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomikuneoprávnené podnikanie podľa § 251, neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a,
  • z trestných činov proti hospodárskej disciplíneskresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267, poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269, nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a,Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Aj ďalej aj tieto trestné činy osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení:

  • z trestných činov proti mene a trestných činov daňových – falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, skrátenie dane a poistného podľa § 276, neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod podľa § 277a, nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, marenie výkonu správy daní podľa § 278a,
  • z trestných činov všeobecne nebezpečných – všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299,
  • z trestných činov proti životnému prostrediu – ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306,
  • z trestných činov proti základom republiky – teror podľa § 313 a 314,

z trestných činov korupcie – prijímanie úplatku podľa § 328 až 330, podplácanie podľa § 332 až 334, nepriama korupcia podľa § 336,

  • z iných foriem rušenia činnosti orgánov verejnej mocimarenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, prevádzačstvo podľa § 355 a 356,
  • z trestných činov proti iným právam a slobodám – kupliarstvo podľa § 367, výroba detskej pornografie podľa § 368, rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372,
  • z trestných činov proti mieru a ľudskosti, trestných činov terorizmu a extrémizmu – terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheid a diskriminácia skupiny osôb podľa § 424a a neľudskosť podľa § 425.

Trestné činy vyznačené červenou farbou platia v uvedenom znení s účinnosťou od 01. januára 2017, v zmysle zákona č. 316/2016 Z. z..

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ďalej upravuje aj osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickým osobám, vrátane výkonu jednotlivých druhov trestov.

Uplatňovanie zákona – Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Uvedené zakotvuje Článok 50 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení.

V zmysle uvedeného sa podľa zákona postupuje až odo dňa jeho účinnosti.
Na trestné činy spáchané právnickými osobami pred nadobudnutím účinnosti zákona sa Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nevzťahuje.

Hodnotenie článku: 12345 (100.00%)
Loading...

Pridávať odpovede môžu iba prihlásení používatelia.