Návrh zákona o údajoch

Nový zákon o údajoch má upraviť najmä povinnosti orgánov verejnej moci pri spracúvaní údajov fyzických a právnických osôb, práva fyzických a právnických osôb vo vzťahu k ich údajom, ktoré sú spracúvané orgánmi verejnej moci, nový Vestník údajov, analytické jednotky a inštitút dátového kurátora. Návrh zákona o údajoch prináša aj vymedzenie verejného záujmu pri spracúvaní údajov osôb, či zadefinovanie nového právneho pojmu – tzv. „moje údaje“.

Návrh zákona je zatiaľ v legislatívnom procese. Jeho finálne znenie sa teda môže ešte zmeniť alebo aj neschváliť, na základe pripomienok predložených v legislatívnom procese.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej ako „Všeobecné nariadenie o ochrane údajov“) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane údajov“) týmto Zákonom o údajoch nemajú byť dotknuté.

Zákon o údajoch je zatiaľ v legislatívnom procese

Legislatívny proces návrhu zákona o údajoch a o zmene a doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) (ďalej ako „Zákon o údajoch“ alebo „návrh zákona o údajoch“) je možné sledovať na Slov-Lex stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: LP/2019/699

Celé znenie návrhu zákona o údajoch si môžete stiahnuť aj na tomto odkaze: Zákon o údajoch_Paragrafové znenie NÁVRHU

Dôvodovú správu k návrhu zákona o údajoch si môžete stiahnuť aj na tomto odkaze: Dôvodová správa_Zákon o údajoch

Zákon o údajoch má byť účinný od 1. januára 2020. Vybrané ustanovenia, ktoré sa týkajú vydania všeobecne záväzného právneho predpisu Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2020.

K návrhu zákona o ochrane údajov boli predložené početné pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré si môžete stiahnuť aj na tomto odkaze:

LP-2019-699-vznesene-pripomienky

Návrh zákona o údajoch obsahuje okrem iného aj nasledovné ustanovenia:

1. Verejný záujem v oblasti údajov

Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov upravuje ako jeden z právnych základov spracúvania osobných údajov aj prípad, kedy je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, v zmysle Článku 6 ods. 1 písm. e) Všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Nariadenie ďalej umožňuje členským štátom zachovať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy, ktorými sa spresní uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení i pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely plnenia úloh realizovaných vo verejnom záujme.

Návrh zákona o údajoch v § 2 spresňuje na účely Zákona o údajoch, čo je verejným záujmom v oblasti údajov. Pôjde o :

1. zvyšovanie kvality údajov,
2. zabezpečenie prístupu k údajom za účelom tvorby verejných politík.

Zákon o údajoch sa však nemá týkať len osobných údajov, ale aj iných údajov, v zmysle definícií, ktoré zákon vymedzuje na svoje účely:

2. Definícia pojmov na účely Zákona o údajoch

Zákon o údajoch definuje v § 3 na svoje účely nasledovné pojmy:

• údaj
• všeobecný údaj
• otvorený údaj
• objekt záujmu
• analytická jednotka
• kvalita údajov
• zvyšovanie kvality údajov
• monitoring kvality údajov
• dátový kurátor

Definícia pojmu údaj, všeobecný údaj a otvorený údaj sú novými pojmami, ktoré návrh zákona o údajoch zavádza. Definične ide o nové pojmy v porovnaní s pojmami vo Všeobecnom nariadení o ochrane osobných údajov a v Zákone o ochrane osobných údajov.

3. Nové analytické jednotky zriadené na vymedzených orgánoch

Ustanovenie § 3 písm. e) návrhu zákona o údajoch definuje pojem analytickej jednotky. Pôjde o nové útvary, ktoré sa môžu zriadiť na ústredných orgánoch štátnej správy, orgánoch vyšších územných celkoch (VÚC), orgánoch Národnej banky Slovenska a orgánoch hlavného mesta SR Bratislavy. Bratislava má byť akýmsi testovacím mestom, ktoré ukáže, či by sa analytické jednotky mali zriadiť aj v iných mestách.

Všetky analytické jednotky sa budú zapisovať do Vestníka údajov – viďte nižšie bod č. 7 v článku.

Zákon o údajoch ukladá analytickým jednotkám práva i povinnosti zamerané na dosahovanie cieľov orgánov, kde sú zriadené. Tieto práva a povinnosti sa týkajú okrem iného aj analýzy a výskumu verejných politík, navrhovania nových riešení, spolupráce s inými útvarmi a orgánmi pri plnení úloh, a tak ďalej.

4. Dátový kurátor zriadený na vymedzených orgánoch

Pozícia dátového kurátora existuje už v súčasnosti. Zákon o údajoch v § 3 písm. i) definuje dátového kurátora ako osobu poverenú orgánom verejnej moci, ktorá „dbá na dodržiavanie právnych noriem pri spravovaní údajov, spracúvaní údajov a na kvalitu údajov v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov, na ktorom pôsobí“.

Cieľom § 5 Návrhu Zákona o údajoch je zakotviť konkrétne oprávnenia i povinnosti dátových kurátorov, a tým posilniť ich postavenie a upraviť ich právomoci a výkon činnosti.

5. Nové povinnosti orgánov verejnej moci vo oblasti údajov

Ustanovenie § 6 Zákona o údajoch má upraviť nové povinnosti orgánov verejnej moci, ktoré súvisia s novinkami, ktoré má priniesť Zákon o údajoch. Povinnosti sa týkajú zriadených analytických jednotiek, Vestníka údajov, monitoringu kvality údajov, a tak ďalej.

Jednou z povinností v § 6 návrhu zákona o údajoch je napríklad aj povinnosť orgánov verejnej moci „sprístupňovať otvorené údaje, minimálne v rozsahu publikačného minima, ktorý vydá Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu všeobecne záväzným právnym predpisom.“

6. Definícia pojmu moje údaje na účely zákona a ich zverejňovanie

Návrh zákona o údajoch v § 7 ods. 1 definuje nový právny pojem “moje údaje”. Tento pojem zahŕňa údaje, ktoré majú byť zaradené medzi moje údaje zverejnením vo Vestníku údajov a sú prístupné pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu cez aplikačné rozhranie v strojovo-spracovateľnom formáte. Ustanovenie § 7 ods. 2 návrhu zákona o údajoch splnomocňuje úrad podpredsedu vlády, aby vydal všeobecne záväzný predpis upravujúci podrobnosti o postupe, forme a obsahu zverejňovania mojich údajov vo Vestníku údajov.

Moje údaje majú v zmysle § 7 ods. 1 návrhu zákona o údajoch zahŕňať nielen osobné údaje, ale aj iné údaje viažuce sa k fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako ku subjektu evidencie, ktoré sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci, alebo právnickou osobou, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci, vrátane údajov o návrhoch na začatie konania, žalobách, rozhodnutiach, žiadostiach, sťažnostiach, alebo iných dokumentov, ktoré vydáva v konaní orgán verejnej moci, viažuci sa ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, a údaje o konaní, ktorého je fyzická osoba alebo právnická osoba účastníkom v rámci elektronického výkonu verejnej moci.

Zákon o údajoch upravuje v § 10 práva osôb v oblasti mojich údajov. Tieto sa týkajú práva osôb vedieť aké údaje, v akom rozsahu spracúvajú orgány verejnej moci, vrátane práva vedieť kedy a za akým účelom k nim orgány verejnej moci pristupovali. V súvislosti s novo-definovanými právami sa upravujú povinnosti orgánov verejnej moci tak, aby osoby vedeli svoje práva aj v praxi uplatniť.

7. Vestník údajov

Vestník údajov má byť novým elektronickým vestníkom, ktorý obsahuje informácie podľa Zákona o údajov. V zmysle § 11 ods. 1 návrhu zákona o údajoch pôjde predovšetkým o nasledovné informácie: zriadenie analytických jednotiek podľa § 3 písm. e), vyhlásenie mojich údajov podľa § 7 ods. 1, podnety podľa § 9 písm. d) a metodické usmernenia úradu podpredsedu vlády podľa § 9 písm. a). zákona o údajoch. Údaje vo vestníku majú mať štruktúrovanú podobu, ktorá má umožniť ich ďalšie spracúvanie.

Vydavateľom, správcom a prevádzkovateľom vestníka má byť Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Pre naplnenie cieľov zákona o údajoch sa zároveň upravujú úlohy a postavenie úradu podpredsedu vlády SR.

V súvislosti so zmenami, ktoré prináša návrh zákona o údajoch, sa navrhuje novelizácia aj zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov .