Nevybavenie reklamácie do 30 dní neznamená bez ďalšieho právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy
(100.00%)
Loading...Nevybavenie reklamácie do 30 dní zakladá podľa § 18 ods. 4 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon o ochrane spotrebiteľa“) právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy alebo právo na výmenu výrobku za nový výrobok. V zmysle aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však toto právo neplatí absolútne, bez splnenia ďalších predpokladov. Predovšetkým či reklamovaná vada je skutočne “reklamačnou vadou”, ktorá sa vyskytuje na predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná.
Nevybavenie reklamácie do 30 dní = nevybavenie reklamácie v zákonnej maximálnej lehote podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa
Zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje v § 18 ods. 4 predávajúcemu maximálnu 30 – dňovú lehotu na vybavenie reklamácie spotrebiteľa.
Táto lehota začína predávajúcemu plynúť po určení spôsobu vybavenia reklamácie. Zákon o chrane spotrebiteľa totiž predpokladá, že predávajúci po uplatnení reklamácie spotrebiteľom najskôr určí spôsob vybavenia reklamácie po dohode so spotrebiteľom, a to a) ihneď, b) v zložitých prípadoch do 3 pracovných dní alebo c) v odôvodnených prípadoch (najmä ak sa vyžaduje technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby) najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Spôsob vybavenia reklamácie sa medzi spotrebiteľom a predávajúcim dohodne, v závislosti od charakteru reklamovanej vady. V súlade s § 622 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení totiž spotrebiteľ rozhoduje, ktoré z práv uplatní u predávajúceho, v závislosti od toto, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu na kúpenej veci.
§ 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa:
Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu;22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 2 písm. m) definuje, čo sa rozumie vybavením reklamácie. Vybavením reklamácie je ukončenie reklamačného konania:
- odovzdaním opraveného výrobku,
- výmenou výrobku,
- vrátením kúpnej ceny výrobku,
- vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku,
- písomná výzva na prevzatie plnenia alebo
- odôvodnené zamietnutie reklamácie.
Na vybavenie reklamácie niektorým z nasledovných spôsobov má teda predávajúci maximálne 30 dní.
V zmysle poslednej vety § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa je akousi sankciou pre predávajúceho za nevybavenie reklamácie do 30 dní ako maximálnej zákonnej lehoty právo spotrebiteľa od zmluvy odstúpiť alebo právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
Najvyšší súd v dovolacom konaní vedenom pod spisovou značkou 3Cdo/220/2017 riešil nasledovné právne otázky:
- „či spotrebiteľovi v prípade, ak jeho reklamácia na odstránenie vád nebola vybavená v 30 dňovej lehote od jej uplatnenia, vzniká týmto okamihom právo na odstúpenie od zmluvy, ako by išlo o neodstrániteľnú vadu tovaru“
-
“či nedodržanie lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie zakladá domnienku existencie tvrdenej vady, z ktorého dôvodu súd už jej objektívnu existenciu neskúma”.
V danom spore sa riešila reklamácia vád vozidla, ktoré vznikli nesprávnym používaním vozidla. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 55.216,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne do zaplatenia, eventuálne žiadal nové motorové vozidlo Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exclusive, a to v zmysle § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predávajúci vybavil reklamáciu žalobcu po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty na jej vybavenie. Žalobca (kupujúci) z tohto dôvodu odstúpil od kúpnej zmluvy.
Okresný súd Bratislava I potvrdil nárok žalobcu (kupujúceho). Žalovaný (predávajúci) sa však odvolal. Krajský súd ako odvolací súd však rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodnutím zamietol nárok žalobcu (kupujúceho).
Vykonaným dokazovaním sa totiž preukázalo, že vady na vozidle vznikli z dôvodu nesprávneho užívania a údržbou motorového vozidla jeho užívateľom, zásahmi do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie a do riadiacej jednotky vozidla. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
“ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nekonštituuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy iba preto, že reklamácia nebola vybavená v 30 dňovej lehote.
Nevybavenie reklamácie v tejto lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy.”
Ďalej podľa názoru prvostupňového súdu je možné, aby kupujúci odstúpil od zmluvy alebo žiadal vymeniť tovar za nový v zmysle § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa iba za kumulatívneho splnenia ďalších (v zákone však neuvedených – pozn. autora) podmienok:
“Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Márne uplynutie tejto lehoty podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. síce zakladá nevyvrátiteľnú domnienku neodstrániteľnej vady kúpenej veci, avšak zároveň nezakladá domnienku existencie vady. Nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak táto vada objektívne existuje.”
Keďže v tomto prípade išlo o vady na vozidle, ktoré zapríčinil sám kupujúci, podľa súdu prvej inštancie nešlo o vady podľa § 619 ods. 2 Občianskeho zákonníka na ktoré sa vzťahuje záruka, a preto kupujúcemu nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy.
Toto rozhodnutie následne potvrdil aj odvolací súd. Žalobca (kupujúci) voči rozhodnutiu podal dovolanie.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd sa s uvedeným právnym názorom ale plne stotožnil:
“17. Dovolateľ za podstatu nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu považuje to, že odvolací súd napriek nespornej skutočnosti, že reklamácia nebola žalovaným vybavená v lehote 30 dní od dňa uplatnenia reklamácie (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.) skúmal objektívnu existenciu reklamovaných vád a v nadväznosti na to posudzoval, či ním uplatnené právo zo zodpovednosti za vady (odstúpenie od zmluvy) je dôvodné. 18. Odvolací súd k uvedenému zaujal právny názor, podľa ktorého zákon č. 250/2007 Z. z. úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade že sa vôbec nejedná a vadu predanej veci a že i prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá bez ďalšieho vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, a súd sa musí existenciou kupujúcim tvrdených vád zaoberať, tieto vyhodnotiť a posúdiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd plne stotožňuje a aj podľa jeho názoru márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“ vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.” Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018 sp. zn. 3 Cdo 220/2017
Toto rozhodnutie publikoval Najvyšší súd aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2019 vo veciach občianskoprávnych, pod číslom 28:
Ak k poškodeniu výrobku dôjde v dôsledku jeho nesprávneho používania, najmä užívania v rozpore s informáciami o spôsobe použitia a údržby výrobku, nejde o „reklamačnú“ vadu. Spotrebiteľov takom prípade nemá právo od zmluvy odstúpiť ani právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
V zmysle tohto Rozsudku Najvyššieho súdu SR je teda možné odstúpiť od kúpnej zmluvy len v prípade, ak predávajúci nevybaví reklamáciu spotrebiteľa do 30 dní, a súčasne v reklamácií uvedená vada je skutočne vadou, ktorá existuje, a to v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, vzťahuje sa na ňu záruka a reklamvovaná vada je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná . Podľa názoru súdu je teda na aplikáciu práv spotrebiteľa podľa poslednej vety § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné vždy skúmať, či vada, na ktorú sa vzťahuje záruka objektívne existuje, inak kupujúcemu nepatria nároky zo zodpovednosti za takúto vadu stanovené zákonom.
Takýto výklad súd aplikoval na ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, posledná veta, ktoré však v aktuálnom znení tieto podmienky nestanovuje:
| § 18 ods. 4 v znení účinnom do 31.10.2008: | § 18 ods. 4 v znení účinnom od 1.11.2008 posledná veta: |
| Predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo iná povinná osoba určená na opravu je povinný vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia preukázať | Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu;22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. |
|
Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008: link |
Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.11.2008: link |
Vzhľadom na vyššie uvedené máme zato, že Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018 sp. zn. 3 Cdo 220/2017 nereflektuje literu zákonu a ukladá podmienky na uplatnenie práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa nad rámec zákona.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2018 sp. zn. 3 Cdo 220/2017
Celé znenie rozsudku si môžete stiahnuť aj tu:
(100.00%)Loading...Mohlo by Vás zaujímať
Upomínacie konanie | Vecné odôvodnenie odporu voči platobnému rozkazu
Odklad splátok úveru v období pandémie
