Nezotrvanie počas výpovednej doby u zamestnávateľa – nárok zamestnávateľa na peňažnú náhradu
(100.00%)
Loading...Nezotrvanie počas výpovednej doby u zamestnávateľa môže pre zamestnanca znamenať povinnosť zaplatiť zamestnávateľovi peňažnú náhradu. Podmienkou však je, že táto povinnosť musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve.
Nezotrvanie počas výpovednej doby u zamestnávateľa – zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu len ak je dohodnutá v pracovnej zmluve
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákonník práce“) zakotvuje v § 62 ods. 8 možnosť dohodnúť si peňažnú náhradu pre prípad, keď zamestnanec počas výpovednej doby prestane vykonávať prácu. Právo na peňažnú náhradu v týchto prípadoch teda nevzniká vždy, ak zamestnanec prestane chodiť do práce a nezotrvá u zamestnávateľa. Podmienkou je dohoda v pracovnej v zmluve, s náležitosťami podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce:
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Pracovný pomer sa totiž nekončí platným podaním výpovede (či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca), ale až uplynutím výpovednej doby.
Pokiaľ výpovedná doba trvá, zamestnanec je povinný chodiť do práce.
Ak zamestnanec počas výpovednej doby nechodí do práce a neplní si povinnosti podľa pracovnej zmluvy, zamestnávateľovi môže vzniknúť právo na peňažnú náhradu, ak je dohodnutá.
Právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu pri nezotrvaní zamestnanca vo výpovednej dobe vzniká, ak:
- zamestnávateľ a zamestnanec sa písomne dohodli na peňažnej náhrade pre prípad, že zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa /prestane chodiť do práce a vykonávať pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy/, a
- zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa /prestal chodiť do práce bez zákonného dôvodu – napr. práceneschopnosť/.
Zákonník práce určuje maximálnu výšku peňažnej náhrady
Zákonník práce limituje výšku dohodnutej peňažnej náhrady na sumu, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Konkrétna výška peňažnej náhrady nemusí byť v dohode obsiahnutá, v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR:
Peňažná náhrada podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce – aktuálne judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd SR riešil v konaní požiadavku určitosti dohody o peňažnej náhrade, ktorej výška bola určená len odkazom na pracovno právne predpisy: “ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu u zamestnanca vo výške určenej pracovnoprávnymi predpismi“.
Podľa právneho názoru okresného súdu ako súdu prvej inštancie bola takáto dohoda o peňažnej náhrade platná.
Krajský súd sa s týmto názorom nestotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu o zaplatenie peňažnej náhrady zamietol. Podľa krajského súdu výška náhrady v tejto dohode nebola dostatočne špecifikovaná a nebolo možné z takejto formulácie dospieť k výške peňažnej náhrady, na ktorú by mal zamestnávateľ nárok. Takisto podľa názoru krajského súdu nemožno výšku určiť výkladom ustanovenia z pracovnej zmluvy, a to dokonca v neprospech zamestnanca ako slabšej strany.
Zamestnávateľ voči rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie. Tvrdil, že dojednanie týkajúce sa výšky peňažnej náhrady nie je podstatnou náležitosťou dohody zamestnávateľa a zamestnanca podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel uznesením z 25. septembra 2018 sp. zn. 3 Cdo 154/2018 k nasledovným záverom:
“Ani po 1. januári 2013 nie je dohoda o výške peňažnej náhrady v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce podstatnou náležitosťou dohody zamestnávateľa a zamestnanca uzatváranej podľa tohto ustanovenia.”
Ak sa zamestnanec, ktorý so zamestnávateľom uzavrel dohodu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, počas plynutia výpovednej doby rozhodne, že nezotrvá v plnení pracovných povinností u zamestnávateľa a nezaplatí mu náhradu v zmysle tohto ustanovenia, je zamestnávateľ oprávnený uplatniť svoj nárok na peňažnú náhradu na súde, ktorý pri určovaní výšky tejto náhrady zohľadní tiež individuálne okolnosti sporu, najmä dôvod výpovede, ako aj dôvod a dĺžku doby nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby.
V zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ak je v pracovnej zmluve dohodnuté právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu pri nezotrvaní zamestnanca v práci počas výpovednej doby, avšak táto dohoda neobsahuje výšku peňažnej náhrady v pracovnej zmluve, a zamestnávateľ uplatní svoj nárok na peňažnú náhradu na súde, ten rozhodne o výške podľa § 14 Zákonníka práce a zohľadní individuálne okolnosti prípadu.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2018 sp. zn. 3 Cdo 154/2018 obsahuje aj Zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/2019.
Nezotrvanie počas výpovednej doby u zamestnávateľa – dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná
Zákonník práce v § 62 ods. 8 sankcionuje nesplnenie podmienky písomnej podoby dohody o peňažnej náhrade pre prípad nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa počas výpovednej doby jej neplatnosťou.
Ak dohoda o peňažnej náhrade pre nezotrvanie počas výpovednej doby nie je v pracovnej zmluve dohodnutá, zamestnávateľ nemá nárok na peňažnú náhradu
Zamestnanec musí mať takúto dohodu o peňažnej náhrade dojednanú v pracovnej zmluve, v znení jej prípadných dodatkov. Ak sa zamestnanec na takejto peňažnej náhrade so zamestnávateľom nedohodne, zamestnávateľ nemá nárok na peňažnú náhradu, ak počas výpovednej doby zamestnanec nechodí do práce.
(100.00%)Loading...Mohlo by Vás zaujímať
Zmeny v Zákonníku práce - zákon č. 63/2020 Z. z. a 66/2020 Z. z.
Zmeny v Obchodnom zákonníku | Novela 2019
