Novela protischránkového zákona prinesie viaceré zmeny, ktoré vychádzajú predovšetkým z aplikačnej praxe zákona. V zmysle dôvodovej správy má novela takisto odbúrať zbytočnú administratívnu záťaž tam, kde je to účelné.

Zmeny, ktoré novela prinesie, sme pre Vás v aktuálnom zákone vyznačili. Zákon s vyznačenými zmenami a prehľad zmien nájdete nižšie v článku.

Novela protischránkového zákona – návrh zákona a účinnosť

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon“ alebo „protischránkový zákon“) vytvoril nový register subjektov, tzv. partnerov verejného sektora, s ktorými obchoduje štát. Viac informácií aj v článku na Xprávo.eu tu:

https://xpravo.eu/register-partnerov-verejneho-sektora-protischrankovy-zakon-xpravo-eu/

Novela protischránkového zákona:

Po viac ako 2 ročnej aplikácii protischránkového zákona predkladá vláda návrh novely zákona. Ten má predovšetkým zohľadniť aplikačnú prax.

Znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa protischránkový zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj ako „Návrh zákona“ alebo „Návrh novely zákona“ alebo “Novela protischránkového zákona“) si môžete stiahnuť aj tu:

Novela protischránkového zákona_paragrafové znenie

Dôvodovú správu k Návrhu novely zákona si môžete stiahnuť aj tu:

Dôvodová správa_Novela protischránkového zákona

Znenie aktuálneho znenia zákona s vyznačenými zmenami Návrhu novely si môžete stiahnuť na Xprávo.eu na tomto linku:

Novela_Vyznacene zmeny

Legislatívny proces Návrhu zákona je možné sledovať na stránke Národnej rady Slovenskej republiky alebo na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Účinnosť zákona sa navrhuje už od 1. Júla 2019. Vybrané ustanovenia, týkajúce sa zmien v informačných systémoch, majú nadobudnúť účinnosť až 1. Septembra 2019.

Novela protischránkového zákona – ZMENY

Zmeny, ktoré Návrh zákona prináša do protischránkového zákona, sa týkajú predovšetkým:

• pôsobnosti zákona (upravujú sa definície, vrátane definície partnera verejného sektora, zavádzajú sa nové definície, atď.)
• pravidiel na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy, čo je jedným z faktorov určenia povinnosti zápisu partnera do registra,
• registračného konania partnerov verejného sektora – rozširuje sa okrem iného okruh zapisovaných údajov do registra, navrhuje sa povinnosť registrovať zmeny vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora, navrhuje sa zjednodušiť proces verifikácie konečných užívateľov výhod, zavádza sa tzv. diskvalifikácia zo zápisu do registra, atď.

Vybrané zmeny rozoberáme v článku nižšie:

1. Úprava definície partnera verejného sektora

Definícia partnera verejného sektora je dôležitou časťou protischránkového zákona. Táto definícia určuje, aké osoby sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora. Zákon vymedzuje partnerov verejného sektora pozitívne (aké osoby sa do registra zapisujú) a naopak aj negatívne (aké osoby, aj ak spĺňajú definíciu partnera verejného sektora, sa do registra nezapisujú).

Novela protischránkového zákona definíciu partnera verejného sektora zjednodušuje a upravuje.

Napríklad sa vyslovene upravuje, že osoba nespĺňa definíciu partnera verejného sektora, ak ide o osobu:

• ktorá prijíma finančné prostriedky alebo plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od komory zriadenej zákonom, alebo
• na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči komore zriadenej zákonom.

Ide napríklad o komory ako Slovenská advokátska komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a pod..

Ďalej sa napr. v definícií nahrádza pojem európske štrukturálne a  investičné fondy pojmom európske fondy. Partnerom verejného sektora je teda aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky z akékohokoľvek fondu Európskej únie (s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, v zmysle Návrhu zákona).

Taktiež verejný sektor sa v definícia partnerov verejného sektora v zmysle Návrhu zákona zužuje a nahradzuje definíciou verejného podniku.

Subdodávatelia. 

Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora pre subdodávateľov sa v definícii precizuje. Pojem vie alebo má vedieť, ktorý je v definícii upravený a podľa ktorého sa posudzuje povinnosť zápisu subdodávateľa do registra partnerov verejného sektora, sa dopĺňa o nasledovný dovetok: so zreteľom na všetky okolnosti.

V zmysle Dôvodovej správy k Návrhu zákona: „ „So zreteľom na všetky okolnosti“ možno vykladať aj v svetle nasledujúcich príkladov, ktoré vychádzajú zo zverejnených výkladových stanovísk ministerstva spravodlivosti:

Subdodávateľ dodáva stavebný materiál na výstavbu diaľnic či obdobných projektov, ktorý pravidelne dováža na miesto, kde sa štátny projekt uskutočňuje. Tu sa prezumuje, že subdodávateľ musí o tejto skutočnosti vedieť a je teda jeho povinnosťou zapísať sa do registra.

Odlišnou situáciou bude napríklad dodanie výpočtovej techniky subdodávateľom A subjektu B, ktorý následne dodá túto techniku ministerstvu. Je zrejmé, že subdodávateľ A v tomto prípade pravdepodobne nevie a nemusí vedieť, že jeho plnenie bude súvisieť so zmluvou uvedenou v § 2 zákona.

Medzi okolnosti prípadu treba radiť tiež možnosť dozvedieť sa o dodávke pre partnera verejného sektora prostredníctvom zmluvnej či inej dokumentácie (objednávky, faktúry), z ktorých vyplýva komu a na aký účel budú tovary a služby subdodávateľa poskytnuté.“

Novela protischránkového zákona ďalej vylučuje povinnosť zápisu subdodávateľov do registra partnerov verejného sektora aj v prípade, ak dodávajú tovary alebo služby alebo nadobúdajú majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od subjektov v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) piaty bod Zákona – ide o napríklad o zdravotné poisťovne, držiteľov povolenia na podnikanie v energetike. Nesmie však ísť o verejné obstarávanie – tam povinnosť zápisu do registra  v tam špecifikovaných prípadoch existuje.

Tak ako existujúca úprava, aj Novela protischránkového zákona ponecháva definičné znaky vymedzenia partnera verejného sektora a vymedzuje, aké osoby sú, alebo nie sú partnerom verejného sektora vo vzťahu k objemu transakcií, typu osoby alebo jej spojenia s transakciou. Definícia sa však Návrhom zákona precizuje a upravuje. Celý návrh definície s vyznačenými zmenami nájdete aj tu:

Novela_Vyznacene zmeny

2. Verejný podnik

Návrhom zákona sa dopĺňa nová definícia verejného podniku. V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) Návrhu zákona sa pod týmto pojmom rozumie:

„právnická osoba založená štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, v ktorej majú tieto osoby samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť“.

Návrh novely zákona touto definíciou zo subjektov verejného sektora teda vylučuje určité právnické osoby. Napríklad tie, v ktorých štát nemá výlučnú majetkovú účasť, alebo iba vykonáva kontrolu, alebo  má menovacie práva vo vzťahu k členom riadiaceho alebo  kontrolného orgánu.

3. Subjekty, ktoré nie sú partnerom verejného sektora

V súvislosti so zavedením definície verejného podniku sa v § 2 ods. 5 Návrhu novely zákona upravuje na jednom mieste/ v jednom ustanovení, že partnerom verejného sektora (okrem ďalších subjektov tam vymedzených) nie je ani subjekt verejnej správy a nie je ani verejný podnik. 

Verejný podnik však je partnerom verejného sektora, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje hodnotu plnenia podľa § 2 odsekov 2 a 3 Zákona o registri partnerov verejného sektora.

 § 2 ods. 5 Návrhu novely zákona dopĺňa a upravuje výnimky z definičného vymedzenia partnera verejného sektora.

K už existujúcim výnimkám sa navrhuje, ako partnerov verejného sektora, vylúčiť ďalšie subjekty. Napr. ďalšie subjekty finančného sektora; osoby, ktoré prijímajú plnenie od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku; majiteľov určitých finančných nástrojov; finančných sprostredkovateľov pri zmluvách uzatvorených podľa osobitných predpisov; poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zahraničí; vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri  čerpaní verejných zdrojov; pozemkové spoločenstvá, atď..

4. Oprávnená osoba

Oprávnená osoba je v zmysle Zákona tou osobou, ktorá uzatvára s partnerom verejného sektora zmluvu a predovšetkým komunikuje s registrujúcim orgánom, podáva návrhy na zápis/ zmenu/ výmaz  údajov do registra, zodpovedá za správnosť údajov zapísaných v registri a identifikáciu a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora, atď..

To, aké subjekty môžu byť oprávnenou osobou, zákon určuje v § 2 ods. 1 písm. b) Zákona. Návrh Novely zákona túto definíciu rozširuje o zahraničné oprávnené osoby, ak  vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky. 

5. Definícia zmluvy

Definícia pojmu zmluva na účely Zákona sa v zásade nemení, iba upravuje. Z definície sa odstraňuje výnimka, čo sa pod zmluvou na účely Zákona nerozumie a presúva sa do § 2 ods. 5 Zákona. Výnimky z definičného vymedzenia partnera verejného sektora sa totiž do § 2 ods. 5 Návrhu novely zákona sústreďujú.

6. Finančné limity transakcií pri posudzovaní osoby ako partnera verejného sektora

Zákon v aktuálnom znení § 2 ods. 2 a 3 určuje výšku limitov finančných prostriedkov a majetkových plnení zo zmlúv. Tieto limity sú taktiež ukazovateľom toho, či ide alebo nejde o partnera verejného sektora.

Výška finančných limitov transakcií pri posudzovaní osoby ako partnera verejného sektora sa Návrhom novely zákona nemení. Návrh novely zákona však zjednocuje spôsoby plnenia prostredníctvom finančných prostriedkov a majetkových plnení. Limity oboch týchto spôsobov plnenia zo zmlúv sú upravené ako jednorazové, čiastkové a ako opakujúce sa plnenie.

7. Určenie hodnoty plnenia zo zmluvy – nové pravidlá

§ 2 Zákona sa dopĺňa novým odsekom 4. Ten zavádza pravidlá a zásady na účely posudzovania hodnoty plnenia zo zmluvy. Hodnota plnenia zo zmluvy je totiž jedným z kritérií posudzovania, či osoba, ktorá plnenie zo zmluvy prijíma, je partnerom verejného sektora a má povinnosť registrácie v zmysle Zákona.

§ 2 ods. 4 Návrhu novely zákona upravuje nielen definíciu hodnoty plnenia, ale rieši aj otázky určenia hodnoty plnenia ako:

• daň z pridanej hodnoty (hodnota plnenia sa posudzuje bez DPH),
• spoluvlastníctvo k nadobúdanému plneniu (posudzuje sa podľa spoluvlastníckeho podielu a ak ho nie je možné určiť alebo nie je určený, tak sa podiely spoluvlastníkov posudzujú ako rovnaké),
• prijímanie plnení z viacerých zmlúv (posudzuje sa každá zmluva individuálne),
• určenie hodnoty majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv (posudzuje sa ako finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť alebo ktorá je určená znaleckým posudkom; napr. pri nájomných zmluvách  bude protihodnota za užívanie majetku výška nájomného),
• opakujúceho sa plnenia počas trvania zmluvy vrátane jej predĺženia sa sčítavajú,
• zmluvy na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia (platí, že k predĺženiu dôjde),
• ak zmluva umožňuje navýšiť predpokladanú hodnotu plnenia, a toto navýšenie je vyjadrené veličinou známou v čase uzatvorenia zmluvy (platí, že k navýšeniu dôjde),
• zákonné dôvody na predčasné ukončenie zmluvy alebo dôvody v zmluve uvedené sa posudzujú ako že nenastanú,
• pri rámcových zmluvách sa posudzuje maximálny rámec možných prijímaných hodnôt,
• posudzuje sa najvyššia hodnota plnenia, nezohľadňujú sa sankcie,
• atď..

Zavádzajú sa teda viaceré fikcie, ktoré majú napomôcť aplikačnej praxi pri posudzovaní hodnoty plnenia. Dôsledkom je určenie povinnosti zápisu osoby ako partnera verejného sektora.

8. Záväznosť údajov zapísaných v registri

Návrhom novely zákona sa má v zákone vyslovene ustanoviť, že údaje zapísané v registri platia nielen pre orgány verejnej moci, ale aj v obchodnom styku a nie je potrebné ich preukazovať. Uvedené ustanovenie umožní na podklade zákonnej normy akceptovať údaje zapísané v registri partnerov verejného sektora aj v obchodnom styku. Bez dodatočnej povinnosti ich preukazovania alebo overovania.

9. Trvanie povinnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora

Návrhom novely zákona sa má špecifikovať trvanie povinnosti zápisu v registri. Partner verejného sektora totiž musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. Táto lehota – trvanie zmluvy – sa určuje v § 4 ods. 1 nasledovne:

„Za trvanie zmluvy podľa prechádzajúcej vety sa rozumie doba, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.“

Definícia odráža povinnosť zápisu v registri len počas lehoty nadobúdania verejných zdrojov, ako uvádza aj Dôvodová správa k Návrhu zákona.

10. Fyzické osoby a fyzické osoby – podnikatelia

Návrh zákona rieši otázku rozlišovania fyzickej osoby a fyzickej osoby – podnikateľa. Súčasne s týmto rozlišovaním je spojená potreba vydania vykonávacieho predpisu, ktorý zavedie nové formuláre pre zápis údajov do registra, rozdielné pre fyzickú osobu a pre fyzickú osobu – podnikateľa. Návrh vyhlášky je súčasťou Návrhu novely zákona.

11. Konečný užívateľ výhod

Emitenti cenných papierov na regulovanom trhu

Vo vzťahu k emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám v zmysle § 4 odsek 5 Zákona, je jednou zo zmien zápis konečného užívateľa výhod. Do registra sa zapisuje namiesto konečných užívateľov výhod štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Namiesto údajov o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu môže dokonca oprávnená osoba uviesť bez uvedenia dôvodu iba sídlo zapísaného partnera verejného sektora.

Trvalý pobyt konečných užívateľov výhod

Predovšetkým v zahraničných jurisdikciách existujú prípady, kedy sú koneční užívatelia výhod, resp. údaje o ich trvalom pobyte utajované/ chránené. Ako uvádza Dôvodova správa k Návrhu novely zákona, dôvodom môže byť určitý režim ochrany štátu.

Návrh novely zákona na túto skutočnosť reaguje a umožňuje namiesto trvalého pobytu uviesť údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora. Neuvedenie trvalého pobytu však musí oprávnená osoba odôvodniť v čestnom prehlásení. To bude v týchto prípadoch prílohou návhru na zápis, avšak nebude verejne dostupné.

Zmena konečného užívateľa výhod

Do § 9 ods. 1 Zákona sa navrhuje vyslovene ustanoviť, že nielen zmena údajov o konečnom užívateľovi výhod, ale aj samotná zmena konečného užívateľa výhod sa musí oznámiť registrujúcemu orgánu.

Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod

V § 11 Návrhu novely zákona sa menia a dopĺňajú viaceré ustanovenia, ktoré súvisia s  povinnosťou oprávnenej osoby priebežne overovať identifikáciou konečného užívateľa výhod.

Súčasne, aplikácia zákona č. 297/2008 Z. z. sa precizuje tak, že tento zákon sa vzťahuje na postupy overenia identifikácie len primerane. Dôvodom je nemožnosť aplikácie viacerých ustanovení, napr. povinnosti overiť identifikáciu len za fyzickej prítomnosti z dokladu totožnosti osoby alebo za použitia technických prostriedkov a postupov, ak sa vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti.

12. Registrácia

Návrh novely zákona dopĺňa ďalšie skutočnosti, ktoré je registrovaný orgán povinný pred registráciou preveriť. Ide o kontrolu nasledovného:

• či verifikačný dokument neobsahuje všeobecne použiteľný identifikátor (t.j. napr. rodné číslo); ak by rodné číslo konečného užívateľa výhod bolo na verifikančnom dokumente, návrh registrujúci orgán odmietne. Dôvodom je legislatíva ochrany osobných údajov, keďže rodné číslo nie je povinnou náležitosťou verifikačného dokumentu. V zmysle Dôvodovej správy k Návrhu novely zákona: „V praxi sa objavujú prípade kedy napríklad notári ako oprávnené osoby vytvárajú verifikačný dokument vo forme notárskej zápisnice. Okrem tohto, že tento postup nie je na účely registračného konania potrebný (zákon ho nevyžaduje, rovnako ide o zbytočné predraženie služieb oprávnenej osoby), tak generuje práve situácie, kedy notár ako oprávnená osoba uvádza vo verifikačnom dokumente rodné číslo, pretože ho robí práve vo forme notárskej zápisnice, ktorá rodné číslo bežne obsahuje.“
• či partner verejného sektora nebol v posledných 2 rokoch vymazaný z registra, ak ide o návrh na zápis údajov do registra,

13. Nepravdivé alebo neúplné údaje zapísané v registri

V prípade, ak sú nepravdivé alebo neúplné údaje zapísané v registri len dôsledkom zrejmých chýb alebo nesprávnosti, Návrh novely zákona túto situáciu rieši bez sankcie. V § 12 ods. 7 navrhuje totiž doplniť materálny korektív: „ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná“.

V týchto pírpadoch, po individuálnom posúdení, registrujúci orgán nerozhodne o výmaze a nezačne konanie o uložení pokuty.

V zmysle Dôvodovej správy k Návrhu novely zákona:

„Nepatrnou závažnosťou sa rozumejú najmä zrejmé chyby či nesprávnosti v zápise konečného užívateľa výhod (napríklad odlišné súpisné alebo popisné číslo pri adrese trvalého pobytu, chyba v mene konečného užívateľa výhod a  pod.). Nepatrnou závažnosťou však nemožno rozumieť také pochybenie v zápise konečného užívateľa výhod, kedy je tento subjekt určený nesprávne  (napríklad namiesto konečného užívateľa X je zapísaný konečný užívateľ Y , prípadne je  zapísaných viac alebo menej konečných užívateľov výhod ako v skutočnosti má byť) . V takomto prípade materiálny korektív nemožno použiť.“

14. Výmaz partnera verejného sektora z registra

Návrh novely zákona ukladá novú sankciu pre partnerov verejného sektora, ktorí boli z registra vymazaní. Je ním zákaz opätovného zápisu po dobu dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia ovýmaze. Uvedené upravuje návrh v novom § 13a.

15. Prechodné ustanovenia

Prechodné ustanovenia riešia otázku prebiehajúcich konaní a zosúladenie existujúcich zápisov v registri partnerov verejného sektora s novou právnou úpravou. Ak bude schválená.

• prebiehajúce konania, ktoré neboli ukončené do 30. júna 2019 – dokončiť sa majú podľa zákona v znení účinnom do 30. júna 2019,
• údaje o členoch vrcholového manažmentu zapísaných namiesto konečného užívateľa výhod je partner verejného sektora povinný zosúladiť s novým zákonom najneskôr do 31. decembra 2019,
• povinnosť zápisu pre existujúce zmluvy podľa nových pravidiel a zásad – osoba, ktorá je účastníkom zmluvy podľa § 2 ods. 1 písm. e) uzavretej do 30. júna 2019 a ktorá spĺňa podmienky na zápis do registra podľa zákona v znení účinnom od 1. júla 2019, je povinná zabezpečiť zápis do registra do 31. decembra 2019, ak hodnota plnenia, ktorú má partner verejného sektora prijať po 1. júli 2019, prevyšuje hodnotu plnenia podľa § 2 ods. 2 a 3. Výnimkou sú zmluvy podľa § 2 ods. 4 písm. l) uzavreté do 30. júna 2019 – ak tieto zmluvy spĺňajú podmienky na zápis do registra podľa zákona v znení  účinnom od 1. júla 2019, osoby sú povinné zabezpečiť svoj zápis do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu hodnoty plnenia podľa § 2 ods. 2 a 3 Zákona.

V prechodných ustanoveniach Návrh nvoely rieši aj sankciu, ak osoba nezabezpečí svoj zápis a podľa prechodných ustanovení mu povinnosť registrácie vznikne. V takom prípade účastník zmluvy, ktorý poskytuje prostriedky, majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva, a má právo odstúpiť od zmluvy.

Návrhom novely zákona sa menia a upravujú aj ďalšie, súvisiace právne predpisy.