Upomínacie konanie | Vecné odôvodnenie odporu voči platobnému rozkazu

V upomínacom konaní sa, rovnako ako v konaní podľa § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku, rozhoduje o vydaní platobného rozkazu. Proti vydanému platobného rozkazu sa žalovaný ako potenciálny dlžník môže brániť podaním odporu. V každom prípade však podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Bez vecného odôvodnenia odporu totiž súd odpor automaticky odmietne.

S účinnosťou od 1. júla 2021 však súdy posudzujú vecné odôvodnenie odporu podaného spotrebiteľom miernejšie.

Upomínacie konanie a návrh na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku

Upomínacie konanie upravuje zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o upomínacom konaní“). Upomínacie konanie predstavuje zjednodušený elektronický proces uplatňovania si peňažných nárokov na súde a následného vydania platobného rozkazu. Návrh na vydanie platobného rozkazu podľa tohto zákona sa podáva vždy výlučne na Okresnom súde v Banskej Bystrici, a to elektrickými prostriedkami a na štandardizovaných formulároch.

Viac informácií k upomínaciemu konaniu sa dozviete aj v článku na xPrávo.eu po kliknutí na tento odkaz:

Upomínacie konanie – nový spôsob vymáhania peňažných nárokov

O vydanie platobného rozkazu môže veriteľ (oprávnený na zaplatenie určitej peňažnej sumy) požiadať aj podľa ustanovení § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“). V prípadoch, ak návrh na vydanie platobného rozkazu podľa ustanovení § 3 ods. 3 a nasl. Zákona o upomínacom konaní nemožno podať alebo je neprípustný, veriteľ môže žiadať o vydanie platobného rozkazu podľa CSP (napríklad v prípadoch, ak žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo ak nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému nemožno odôvodnene predpokladať, alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručovať do cudziny, alebo ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok, a tak ďalej…).

Odpor voči platobnému rozkazu

Či už podľa Zákona o upomínacom konaní alebo podľa CSP, ak sa chce žalovaný brániť voči vydanému platobnému rozkazu, v oboch prípadoch musí voči doručenému platobnému rozkazu podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený.

Požiadavku vecného odôvodnenia odporu upravuje ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, rovnako § 267 ods. 1 CSP. Odpor bez vecného odôvodnenia súd odmietne, v súlade s § 12 ods. 1 písm. d) Zákona o upomínacom konaní, alebo v súlade s § 267 ods. 2 písm. c) CSP.

Vecné odôvodnenie odporu voči platobnému rozkazu

Vecné odôvodnenie odporu je jednou z podstatných náležitostí odporu, ktorú zákon vyžaduje na to, aby odpor vyvolal žiadané právne účinky, t. j. zrušenie platobného rozkazu.

Pokiaľ odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, súd takýto odpor odmietne. Žalovaného súd ani nevyzýva na opravu či doplnenie odporu v týchto prípadoch, ale automaticky takýto odpor bez náležitého vecného odôvodnenia odmietne.

V súlade s ustanovení § 267 ods. 1 CSP: „Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. “

Žalovaný teda v odpore musí (popri ostatných náležitostiach) uviesť aj vecné dôvody, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok po skutkovej alebo právnej stránke.

Vyberáme z judikatúry:

„Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie vo veci samej, vrátane splnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybňovanie žalobcom tvrdeného nároku a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia, nestačí iba námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a že voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/403/1998) alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu zákon neumožňuje zhojiť postupom podľa § 129 CSP.“ (Zdroj: Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.03.2019, spisová značka: 8Co/17/2018)

„Procesná norma vyžaduje pre konštatovanie účinnosti podaného odporu (§ 267 ods. 1 veta prvá CSP), aby žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu včas, v zákonnej 15 dňovej lehote a súčasne ho vecne odôvodnil relevantnými skutočnosťami vo veci samej. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu vyžaduje také právne a skutkové dôvody, ktoré spochybňujú dôvodnosť a výšku uplatneného nároku voči žalovanému v zmysle platobného rozkazu, pričom postačujúca je i rovina tvrdenia, ktoré by bolo, v prípade preukázania jeho opodstatnenosti, spôsobilé zmariť či aspoň oslabiť uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), avšak spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej peňažnej povinnosti.“( Zdroj: Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.02.2020, spisová značka: 14Co/6/2020)

„Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia,nepostačuje iba faktická poznámka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom učenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa ust. § 129 CSP, t.j. súd žalovaného nevyzýva, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo opravil a nepoučí ho, ako treba podanie doplniť. V prípade ak bol odpor podaný včas a súčasne na to oprávnenou osobou, ak odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, súd ho uznesením odmietne“. (Zdroj: Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.03.2020, spisová značka: 41CoCsp/13/2020)

Posudzovanie vecného odôvodnenia odporu podaného spotrebiteľom od 1.7.2021

S účinnosťou od 1.7.2021 posudzuje súd vecné odôvodnenie odporu miernejšie, a to v prípadoch, ak je žalovaný spotrebiteľom.

Túto zmenu prináša zákon č. 211/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Zákon č. 211/2021 Z. z.“).

Týka sa to rovnako tak upomínacieho konania, ako aj návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa CSP. Súd teda bude povinný pri posudzovaní vecného odôvodnenia odporu prihliadať na postavenie spotrebiteľa a ním doručený odpor posudzovať z hľadiska vecného odôvodnenia miernejšie.

Zákonodarca túto zmenu odôvodňuje najmä tým, že v prípade spotrebiteľov môže potreba vecného odôvodnenia odporu spôsobovať ťažkosti, a to nielen pri vyhotovení odporu, ale aj pri hľadaní právnej pomoci v tejto súvislosti v relatívne krátkom čase.

Užitočné odkazy:

1. Zákon č. 211/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
2. Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
4. Dôvodová správa k Zákonu č. 211/2021 Z. z.
5. Ministerstvo spravodlivosti SR – Lepšia pomoc pre obete trestných činov aj zlepšenie prístupu spotrebiteľov k spravodlivosti