Bankové tajomstvo – kedy banka poskytne informácie aj bez súhlasu klienta?

Bankové tajomstvo upravuje v Slovenskej republike predovšetkým zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako “Zákon o bankách”). Ochrana bankového tajomstva však neplatí absolútne. V zákonom vymedzených prípadoch je banka povinná poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, aj bez súhlasu klienta.

Bankové tajomstvo – aké informácie a údaje sú ním chránené?

Bankové tajomstvo tvoria všetky údaje a doklady, ktoré nie sú verejné a ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike vedie o klientovi.

V súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách:

Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov.

Predmetom bankového tajomstva sú teda informácie o výške prostriedkov na účtoch, o všetkých prevodoch, o úveroch, o využívaných bankových produktoch a službách, všetky údaje o klientovi, o jeho dokladach, jeho podpisové vzory a ďalšie informácie, ktoré nie sú verejne prístupné.

Bankovým tajomstvom je už samotná informácia, že určitá osoba je klientom banky.

Klientom sa na účely ochrany bankového tajomstvo považujú:

• existujúci klienti banky / pobočky zahraničnej banky v SR = fyzická alebo právnická osoba, ktorá s bankou alebo pobočkou zahraničnej banky uzavrela bankový obchod v súlade s § 5 písm. h) Zákona o bankách,
• právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu nadobudnutých práv a povinností (napr. v prípade dedenia sú to dediči, v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia podniku právny nástupca podniku, ktorý je klientom a pod.),
• osoba, s ktorou banka / pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil (napr. žiadateľ o úver, ktorému nebol úver poskytnutý),
• pôvodní klienti, ktorí prestali byť klientom banky / pobočky zahraničnej banky (napr. klienti, ktorí si zrušili účet, splatili úver a pod.),
• osoby, o ktorých banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa Zákona o bankách údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38 Zákona o bankách, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a Zákona o bankách.

Ochrana informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva

Banka alebo pobočka zahraničnej banky v SR sú povinné ochraňovať a utajovať informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva tak, aby nedošlo k ich vyzradeniu, zneužitiu, poškodeniu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu.

Banka ako právnická osoba koná prostredníctvom štatutárnych zástupcov a iných poverených zástupcov a osôb a zamestnancov. Tieto osoby majú prístup k informáciám, ktoré sú predmetom bankového tajomstva a sú povinné zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať a utajovať informácie spadajúce pod bankové tajomstvo.

V súlade s § 93 ods. 1 Zákona o bankách majú povinnosť mlčanlivosti vo veciach týkajúcich sa záujmov banky alebo pobočky zahraničnej banky a ich klientov a) zamestnanci banky/ pobočky zahraničnej banky, b) členovia štatutárneho orgánu, c) členovia dozornej rady, d) správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca, e) osoby vykonávajúce preklady alebo f) osoby vykonávajúce činnosť podľa § 92 ods. 3 Zákona o bankách (znalec, súdny exekútor, advokát, dražobník). Povinnosť mlčanlivoti o informáciách tvoriacich bankové tajomstvo sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktoré zabezpečujú pre banku určité služby pre chod banky / pobočky zahraničnej banky a výkon jej bankových činností (napr. prevádzkovateľ platobného systému, dodávatelia platobných nástrojov a pod.).

Ak je to potrebné, štatutárny orgán / vedúci pobočky zahraničnej banky zbaví povinnosti mlčanlivosti tieto osoby pri vzniku zákonných dôvodov. Ide najmä o prípady stanovené v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 Zákona o bankách. Tieto prípady sa týkajú predovšetkým zákonnej povinnosti poskytnúť informácie týkajúce sa bankového tajomstva bez súhlasu klienta (súdom, orgánom činným v trestnom konaní, a pod.).

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v súlade s § 93 ods. 3 Zákona o bankách.

Porušenie povinnosti utajovať a ochraňovať informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, zakladá nielen porušenie pracovnoprávnych predpisov, pracovných zmlúv, zmlúv o výkone funkcie, zmlúv o dodaní služieb a pod., ale môže znamenať i spáchanie trestného činu.

Úmyselným vyzradením bankového tajomstva môže byť spáchaný trestný čin v zmysle § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov – Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

1. Poskytnutie informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva SO SÚHLASOM KLIENTA

So súhlasom klienta poskytne banka informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom v súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách. Súhlas alebo pokyn klienta na poskytnutie informácií musí byť písomný, a musí obsahovať účel, podmienky poskytnutia informácií tak, aby banka vedela aké informácie alebo údaje a komu je možné ich poskytnúť.

V praxi sa takýto súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich bankové tajomstvo udeľuje:

1. uvedením osôb do podpisového vzoru k účtu alebo inému produktu v banke; súčasťou podpisového vzoru môže byť aj oprávnenie pre určené osoby oboznamovať sa s informáciami tvoriacimi bankové tajomstvo v určitom rozsahu (napr. účtovníčka alebo iní disponenti a podobne),
2. udelením plnomocenstva – v takom prípade musí byť plnomocenstvo písomné, musí obsahovať identifikačné údaje klienta ako splnomocniteľa a osoby, ktorej sa plnomocenstvo udeľuje (splnomocnenca), v plnomocenstve musí byť určený rozsah údajov, s ktorými je splnomocnenec oprávnený sa oboznamovať, a podpis klienta (splnomocniteľa) musí byť úradne overený; Ako správne napísať plnomocenstvo sa dozviete aj v článku na Xprávo.eu: https://xpravo.eu/ako-napisat-plnomocenstvo/,
3. udelením písomného súhlasu / pokynu iným pre banku akceptovateľným spôsobom. Takýto písomný súhlas alebo pokyn môže mať v niektorých prípadoch aj zákonom predpísanú formu. Napr. v prípade využívania nových platobných služieb poskytne banka informácie o platobných operáciách a platobnom účte klienta na základe súhlasu udeleného klientom inému poskytovateľovi platobných služieb; Viac v tejto súvislosti sa dozviete aj v článku na Xprávo.eu: https://xpravo.eu/psd2-zmeny-v-platobnych-sluzbach-2018/

2. Poskytnutie informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva BEZ SÚHLASU KLIENTA

Nielen Zákon o bankách upravuje viaceré prípady, kedy je banka povinná aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie tvoriace bankové tajomstvo. V týchto prípadoch klient zväčša ani nie je zo strany banky informovaný o tom, že banka poskytla jeho údaje a v akom rozsahu.

V súlade § 91 ods. 3 Zákona o bankách je banka povinná podať správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva bez súhlasu klienta:

• Národnej banke Slovenska,
• osobám povereným výkonom dohľadu a kontroly vrátane prizvaných osôb v súlade so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, osobám uvedeným v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2 Zákona o bankách, rezolučnej rade na účely vykonávania jej pôsobnosti podľa Zákona o bankách alebo zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• audítorom podľa Zákona o bankách a osobitných zákonov,
• Fondu ochrany vkladov podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• správcovi programu krytých dlhopisov a jeho zástupcovi,
• osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.

Ďalej, na písomné vyžiadanie je banka povinná podať správu o záležitostiach klienta (bankové tajomstvo) bez jeho súhlasu aj nasledovným osobám podľa § 91 ods. 4 Zákona o bankách:

• súdu a notárovi na účely civilného a správneho súdneho procesu, ak je klient jeho účastníkom alebo ak je predmetom konania jeho majetok,
• orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,
• daňovému úradu, colnému úradu, Finančnému riaditeľstvu SR alebo správcovi dane, ktorým je obec – to však len v rozsahu nevyhnutnom na výkon správy daní a dohľadu, ak sa vzťahujú na klienta alebo jeho majetok, vrátane vymáhania daňového nedoplatku alebo colného dlhu, pokút a iných platieb vymeraných a uložených podľa colných predpisov v colnom exekučnom konaní,
• Úradu vládneho auditu pri výkone finančnej kontroly u klienta podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• súdnemu exekútorovi poverenému vykonať exekúciu alebo Slovenskej komore exekútorov pre audit účtovníctva a exekučných konaní exekútora,
• orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia, ktorým sa klientovi uložilo peňažné plnenie,
• kriminálnej a finančnej polícii, inšpekčnej službe Policajného zboru, hraničnej a cudzineckej polícii Policajného zboru na účely výkonu ich činností v súlade s osobitnými predpismi,
• ministerstvu pri výkone kontroly ustanovenej Zákonom o bankách alebo osobitným predpisom,
• správcom alebo predbežným správcom v konkurznom, reštrukturalizačnom a vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení, alebo dozorným správcom podľa osobitného predpisu,
• príslušným štátnym orgánom na účely plnenia záväzkov z medzinárodnych zmlúv, ktorými je SR viazaná, ak plnenie záväzkov podľa týchto medzinárodných zmlúv nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
• Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,
• Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona,
• Najvyššiemu kontrolnému úradu SR na účely kontroly podľa osobitného zákona,
• Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona,
• Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,
• Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia jeho úloh podľa osobitného predpisu,
• agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy,
• Kriminálnemu úradu finančnej správy v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia jeho úloh pri odhaľovaní trestných činov, zisťovaní a pátraní po ich páchateľoch, a pri správe daní a colnom dohľade,
• Ministerstvu financií SR v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu,
• súdom na účely identifikácie konečného užívateľa výhod a pri vedení registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,
• bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely preverenia informácií podľa § 27c ods. 2 a § 27d ods. 3 druhej vety Zákona o bankách,
• Protimonopolnému úradu SR pri plnení jeho úloh podľa osobitných predpisov,
• Úradu pre reguláciu hazardných hier pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk a s tým súvisiacimi činnosťami,
• Sociálnej poisťovni pre účely vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu,
• Úradu pre verejné obstarávanie na plnenie jeho úloh pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu,
• Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v rozsahu nevyhnutnom na ochranu oznamovateľa, ktorý je zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky, podľa osobitného predpisu.

Tento zoznam subjektov je často predmetom zmien a novelizácii Zákona o bankách. Zákon o bankách upravuje rozsah a účel poskytovania informácií týmto osobám spolu s náležitosťami žiadosti o ich poskytnutie.

Poskytovanie informácií tvoriacich bankové tajomstvo je v niektorých prípadoch zautomatizované, v súlade s § 91 ods. 10 Zákona o bankách. Týka sa to napríklad súdnych exekútorov, Sociálnej poisťovne, atď..

Zákon o bankách upravuje následne ďalšie situácie, kedy je banka / pobočka zahraničnej banky povinná poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva aj bez súhlasu klienta.

Týka sa to okrem iného aj nasledovných prípadov poskytovania informácií o klientoch, ktoré sú predmetom bankového tajomstva:

• poskytovanie zoznamu klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu Ministerstvu financií SR,
• poskytovanie údajov bankou alebo pobočkou zahraničnej banky ako oprávnenou osobou na účely vedenia registra partnerov verejného sektora,
• plnenie oznamovacej povinnosti za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch na účely správy daní podľa zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• plnenie oznamovacej povinnosti voči Národnému bezpečnostnému úradu v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu,
• poskytnutie údajov osobe (platiteľovi) na účely vymáhania bezdôvodného obohatenia – ide o prípad, ak je klientovi pripísaná čiastka na účet omylom, a klient ju aj napriek výzve neprevedie späť na účet platiteľa , ktorý sa pomýlil. V takom prípade banka tomuto platiteľovi poskytne identifikačné údaje príjemcu (klienta), ktorý sa bezdôvodne obohatil. Viac informácií k tejto téme sa dozviete aj v článku na Xprávo. eu tu: https://xpravo.eu/chybne-zaslana-platba-co-robit/
• poskytnutie údajov advokátovi, znalcovi, súdnemu exekútorovi a dražobníkovi, v prípade ak si klient neplní voči banke svoje záväzky,
• ostatným bankám a pobočkám zahraničnej banky a to v rozsahu údajov o tom, že tento klient označený najviac v rozsahu údajov podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 porušil svoje povinnosti a je v omeškaní so splnením pohľadávky, ako aj údaje o príslušnej pohľadávke a jej zatriedení
• plnenie povinnosí banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej banky a veriteľa podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov).

Bankové registre

Zákon o bankách predpokladá viaceré situácie, kedy banka poskytuje informácie a údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Banky si vymieňajú informácie o klientoch aj navzájom, a to v súlade so Zákonom o bankách a v súlade s ďalšími osobitnými predpismi. Týka sa to aj Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Registra bankových úverov a záruk (RBÚZ).

SRBI obsahuje údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých klientom, o splácaní úverov zo strany klientov, údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk a ďalšie v zmysle § 92a Zákona o bankách. Informácia o spracúvaní osobných údajov v SRBI : TU.

RBÚZ – V súlade s § 38 a nasl. Zákona o bankách poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk údaje o klientoch aj do Registra bankových úverov a záruk. Tento register vedie Národná banka Slovenska a obsahuje informácie o dlžníkoch bánk, ktorými sú výlučne právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia. Údaje z registra sú v zmysle § 38 ods. 3 aj bez súhlasu klienta poskytované bankám, pobočkám zahraničných bánk, Exportno-importnej banke SR a Európskej centrálnej banke, za podmienok stanovených zákonom.

Bankové tajomstvo vs. neobvyklé obchodné operácie a podozrenie o tom, že je páchaný trestný čin

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinnými osobami v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako “zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov“).

S tým súvisí povinnosť bánk ohlasovať každú neobvyklú obchodnú operáciu finančnej spravodajskej jednotke. Súčasťou tohto hlásenia sú skutočnosti tvoriace predmet bankového tajomstva.

Postup posudzovania, vyhodnocovania a ohlasovania neobvyklých obchodných operácií upravuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov, i Metodické usmernenie Národnej banky Slovenska, útvarov dohľadu nad finančným trhom z 29. apríla 2019 č. 3/2019 k ochrane banky a pobočky zahraničnej banky pred legalizáciou príjmovz trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu. Neobvyklou obchodnou operáciou môže byť napr. vklad na účet vo vyššej sume a následný výber prostriedkov, či príjem neobvykle vysokého obnosu prostriedkov na účet. Posudzovanie obchodných operácií a ich vyhodnocovanie je na každej banke.

V súvislosti s neobvyklými obchodnými operáciami si banky môžu vymieňať informácie o klientoch aj navzájom medzi povinnými osobami a v rozsahu stanovenom najmä v § 18 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov.

Súčasne, banka oznamuje informácie, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom aj orgánom činným v trestnom konaní.

Ide o prípady, ak vznikne podozrenie, že je alebo bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.

V súlade s § 91 ods. 7 Zákona o bankách:

Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu^21a) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu⁸⁰) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.

Výpis údajov, ktoré banka o klientovi vedie

V súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách: Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej.

Klient je teda oprávnený získať od banky výpis údajov, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom. Takýto výpis však môže byť spoplatnený, keďže banka má nárok na úhradu vecných nákladov.

Situácii a prípadov, kedy je banka povinná sprístupniť informácie o klientoch, je viacero. Rovnako zoznam inštitúcií a orgánov, ktoré majú prístup k informáciam, ktoré obsahujú bankové tajomstvo, sa čoraz viac rozširuje. Aj keď mať účet alebo úver v banke nie je povinnosťou, banky sa stali obrovským úložiskom dát a informácií. Súvisí to nielen s dopytom po bankových produtkoch, ale aj s čoraz prísnejšou národnou a európskou reguláciou, ktorá predovšetkým na banky kladie povinnosť zisťovať a uchovávať čoraz väčší rozsah údajov a informácií o klientoch.