Bankové tajomstvo – kedy banka poskytne informácie aj bez súhlasu klienta?

Hodnotenie článku: 12345 (100,00%)
Loading...

Bankové tajomstvo upravuje v Slovenskej republike predovšetkým zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Zákon o bankách“). Ochrana bankového tajomstva však neplatí absolútne. V zákonom vymedzených prípadoch je banka povinná poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, aj bez súhlasu klienta.

Bankové tajomstvo
Bankové tajomstvo. Zdroj: Pixabay.com.

Bankové tajomstvo – aké informácie a údaje sú ním chránené?

Bankové tajomstvo tvoria všetky údaje a doklady, ktoré nie sú verejné a ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike vedie o klientovi.

V súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách:

Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov.

Predmetom bankového tajomstva sú teda informácie o výške prostriedkov na účtoch, o všetkých prevodoch, o úveroch, o využívaných bankových produktoch a službách, všetky údaje o klientovi, o jeho dokladach, jeho podpisové vzory a ďalšie informácie, ktoré nie sú verejne prístupné.

Bankovým tajomstvom je už samotná informácia, že určitá osoba je klientom banky.

Klientom sa na účely ochrany bankového tajomstvo považujú:

  • existujúci klienti banky / pobočky zahraničnej banky v SR = fyzická alebo právnická osoba, ktorá s bankou alebo pobočkou zahraničnej banky uzavrela bankový obchod v súlade s § 5 písm. h) Zákona o bankách,
  • právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu nadobudnutých práv a povinností (napr. v prípade dedenia sú to dediči, v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia podniku právny nástupca podniku, ktorý je klientom a pod.),
  • osoba, s ktorou banka / pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil (napr. žiadateľ o úver, ktorému nebol úver poskytnutý),
  • pôvodní klienti, ktorí prestali byť klientom banky / pobočky zahraničnej banky (napr. klienti, ktorí si zrušili účet, splatili úver a pod.),
  • osoby, o ktorých banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa Zákona o bankách údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38 Zákona o bankách, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a Zákona o bankách.

Ochrana informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva

Banka alebo pobočka zahraničnej banky v SR sú povinné ochraňovať a utajovať informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva tak, aby nedošlo k ich vyzradeniu, zneužitiu, poškodeniu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu.

Banka ako právnická osoba koná prostredníctvom štatutárnych zástupcov a iných poverených zástupcov a osôb a zamestnancov. Tieto osoby majú prístup k informáciám, ktoré sú predmetom bankového tajomstva a sú povinné zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať a utajovať informácie spadajúce pod bankové tajomstvo.

V súlade s § 93 ods. 1 Zákona o bankách majú povinnosť mlčanlivosti vo veciach týkajúcich sa záujmov banky alebo pobočky zahraničnej banky a ich klientov a) zamestnanci banky/ pobočky zahraničnej banky, b) členovia štatutárneho orgánu, c) členovia dozornej rady, d) správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca, e) osoby vykonávajúce preklady alebo f) osoby vykonávajúce činnosť podľa § 92 ods. 3 Zákona o bankách (znalec, súdny exekútor, advokát, dražobník). Povinnosť mlčanlivoti o informáciách tvoriacich bankové tajomstvo sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktoré zabezpečujú pre banku určité služby pre chod banky / pobočky zahraničnej banky a výkon jej bankových činností (napr. prevádzkovateľ platobného systému, dodávatelia platobných nástrojov a pod.).

Ak je to potrebné, štatutárny orgán / vedúci pobočky zahraničnej banky zbaví povinnosti mlčanlivosti tieto osoby pri vzniku zákonných dôvodov. Ide najmä o prípady stanovené v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 Zákona o bankách. Tieto prípady sa týkajú predovšetkým zákonnej povinnosti poskytnúť informácie týkajúce sa bankového tajomstva bez súhlasu klienta (súdom, orgánom činným v trestnom konaní, a pod.).

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v súlade s § 93 ods. 3 Zákona o bankách.

Porušenie povinnosti utajovať a ochraňovať informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, zakladá nielen porušenie pracovnoprávnych predpisov, pracovných zmlúv, zmlúv o výkone funkcie, zmlúv o dodaní služieb a pod., ale môže znamenať i spáchanie trestného činu.

Úmyselným vyzradením bankového tajomstva môže byť spáchaný trestný čin v zmysle § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisovOhrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

1. Poskytnutie informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva SO SÚHLASOM KLIENTA

So súhlasom klienta poskytne banka informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom v súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách. Súhlas alebo pokyn klienta na poskytnutie informácií musí byť písomný, a musí obsahovať účel, podmienky poskytnutia informácií tak, aby banka vedela aké informácie alebo údaje a komu je možné ich poskytnúť.

V praxi sa takýto súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich bankové tajomstvo udeľuje:

  1. uvedením osôb do podpisového vzoru k účtu alebo inému produktu v banke; súčasťou podpisového vzoru môže byť aj oprávnenie pre určené osoby oboznamovať sa s informáciami tvoriacimi bankové tajomstvo v určitom rozsahu (napr. účtovníčka alebo iní disponenti a podobne),
  2. udelením plnomocenstva – v takom prípade musí byť plnomocenstvo písomné, musí obsahovať identifikačné údaje klienta ako splnomocniteľa a osoby, ktorej sa plnomocenstvo udeľuje (splnomocnenca), v plnomocenstve musí byť určený rozsah údajov, s ktorými je splnomocnenec oprávnený sa oboznamovať, a podpis klienta (splnomocniteľa) musí byť úradne overený; Ako správne napísať plnomocenstvo sa dozviete aj v článku na Xprávo.eu: https://xpravo.eu/ako-napisat-plnomocenstvo/,
  3. udelením písomného súhlasu / pokynu iným pre banku akceptovateľným spôsobom. Takýto písomný súhlas alebo pokyn môže mať v niektorých prípadoch aj zákonom predpísanú formu. Napr. v prípade využívania nových platobných služieb poskytne banka informácie o platobných operáciách a platobnom účte klienta na základe súhlasu udeleného klientom inému poskytovateľovi platobných služieb; Viac v tejto súvislosti sa dozviete aj v článku na Xprávo.eu: https://xpravo.eu/psd2-zmeny-v-platobnych-sluzbach-2018/
Bankové tajomstvo
Bankové tajomstvo. Zdroj: Xprávo.eu.

2. Poskytnutie informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva BEZ SÚHLASU KLIENTA

Nielen Zákon o bankách upravuje viaceré prípady, kedy je banka povinná aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie tvoriace bankové tajomstvo. V týchto prípadoch klient zväčša ani nie je zo strany banky informovaný o tom, že banka poskytla jeho údaje a v akom rozsahu.

V súlade § 91 ods. 3 Zákona o bankách je banka povinná podať správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva bez súhlasu klienta:

Ďalej, na písomné vyžiadanie je banka povinná podať správu o záležitostiach klienta (bankové tajomstvo) bez jeho súhlasu aj nasledovným osobám podľa § 91 ods. 4 Zákona o bankách:

  • súdu a notárovi na účely civilného a správneho súdneho procesu, ak je klient jeho účastníkom alebo ak je predmetom konania jeho majetok,
  • orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,
  • daňovému úradu, colnému úradu, Finančnému riaditeľstvu SR alebo správcovi dane, ktorým je obec – to však len v rozsahu nevyhnutnom na výkon správy daní a dohľadu, ak sa vzťahujú na klienta alebo jeho majetok, vrátane vymáhania daňového nedoplatku alebo colného dlhu, pokút a iných platieb vymeraných a uložených podľa colných predpisov v colnom exekučnom konaní,
  • Úradu vládneho auditu pri výkone finančnej kontroly u klienta podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • súdnemu exekútorovi poverenému vykonať exekúciu alebo Slovenskej komore exekútorov pre audit účtovníctva a exekučných konaní exekútora,
  • orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia, ktorým sa klientovi uložilo peňažné plnenie,
  • kriminálnej a finančnej polícii, inšpekčnej službe Policajného zboru, hraničnej a cudzineckej polícii Policajného zboru na účely výkonu ich činností v súlade s osobitnými predpismi,
  • ministerstvu pri výkone kontroly ustanovenej Zákonom o bankách alebo osobitným predpisom,
  • správcom alebo predbežným správcom v konkurznom, reštrukturalizačnom a vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení, alebo dozorným správcom podľa osobitného predpisu,
  • príslušným štátnym orgánom na účely plnenia záväzkov z medzinárodnych zmlúv, ktorými je SR viazaná, ak plnenie záväzkov podľa týchto medzinárodných zmlúv nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
  • Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,
  • Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona,
  • Najvyššiemu kontrolnému úradu SR na účely kontroly podľa osobitného zákona,
  • Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona,
  • Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,
  • Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia jeho úloh podľa osobitného predpisu,
  • agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy,
  • Kriminálnemu úradu finančnej správy v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia jeho úloh pri odhaľovaní trestných činov, zisťovaní a pátraní po ich páchateľoch, a pri správe daní a colnom dohľade,
  • Ministerstvu financií SR v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu,
  • súdom na účely identifikácie konečného užívateľa výhod a pri vedení registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,
  • bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely preverenia informácií podľa § 27c ods. 2 a § 27d ods. 3 druhej vety Zákona o bankách,
  • Protimonopolnému úradu SR pri plnení jeho úloh podľa osobitných predpisov,
  • Úradu pre reguláciu hazardných hier pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk a s tým súvisiacimi činnosťami,
  • Sociálnej poisťovni pre účely vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu,
  • Úradu pre verejné obstarávanie na plnenie jeho úloh pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu,
  • Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v rozsahu nevyhnutnom na ochranu oznamovateľa, ktorý je zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky, podľa osobitného predpisu.

Tento zoznam subjektov je často predmetom zmien a novelizácii Zákona o bankách. Zákon o bankách upravuje rozsah a účel poskytovania informácií týmto osobám spolu s náležitosťami žiadosti o ich poskytnutie.

Poskytovanie informácií tvoriacich bankové tajomstvo je v niektorých prípadoch zautomatizované, v súlade s § 91 ods. 10 Zákona o bankách. Týka sa to napríklad súdnych exekútorov, Sociálnej poisťovne, atď..

Zákon o bankách upravuje následne ďalšie situácie, kedy je banka / pobočka zahraničnej banky povinná poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva aj bez súhlasu klienta.

Týka sa to okrem iného aj nasledovných prípadov poskytovania informácií o klientoch, ktoré sú predmetom bankového tajomstva:

Bankové registre

Zákon o bankách predpokladá viaceré situácie, kedy banka poskytuje informácie a údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Banky si vymieňajú informácie o klientoch aj navzájom, a to v súlade so Zákonom o bankách a v súlade s ďalšími osobitnými predpismi. Týka sa to aj Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Registra bankových úverov a záruk (RBÚZ).

SRBI obsahuje údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých klientom, o splácaní úverov zo strany klientov, údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk a ďalšie v zmysle § 92a Zákona o bankách. Informácia o spracúvaní osobných údajov v SRBI : TU.

RBÚZ – V súlade s § 38 a nasl. Zákona o bankách poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk údaje o klientoch aj do Registra bankových úverov a záruk. Tento register vedie Národná banka Slovenska a obsahuje informácie o dlžníkoch bánk, ktorými sú výlučne právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia. Údaje z registra sú v zmysle § 38 ods. 3 aj bez súhlasu klienta poskytované bankám, pobočkám zahraničných bánk, Exportno-importnej banke SR a Európskej centrálnej banke, za podmienok stanovených zákonom.

Bankové tajomstvo vs. neobvyklé obchodné operácie a podozrenie o tom, že je páchaný trestný čin

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinnými osobami v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov„).

S tým súvisí povinnosť bánk ohlasovať každú neobvyklú obchodnú operáciu finančnej spravodajskej jednotke. Súčasťou tohto hlásenia sú skutočnosti tvoriace predmet bankového tajomstva.

Postup posudzovania, vyhodnocovania a ohlasovania neobvyklých obchodných operácií upravuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov, i Metodické usmernenie Národnej banky Slovenska, útvarov dohľadu nad finančným trhom z 29. apríla 2019 č. 3/2019 k ochrane banky a pobočky zahraničnej banky pred legalizáciou príjmovz trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu. Neobvyklou obchodnou operáciou môže byť napr. vklad na účet vo vyššej sume a následný výber prostriedkov, či príjem neobvykle vysokého obnosu prostriedkov na účet. Posudzovanie obchodných operácií a ich vyhodnocovanie je na každej banke.

V súvislosti s neobvyklými obchodnými operáciami si banky môžu vymieňať informácie o klientoch aj navzájom medzi povinnými osobami a v rozsahu stanovenom najmä v § 18 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov.

Súčasne, banka oznamuje informácie, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom aj orgánom činným v trestnom konaní.

Ide o prípady, ak vznikne podozrenie, že je alebo bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.

V súlade s § 91 ods. 7 Zákona o bankách:

Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu21a) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.

Výpis údajov, ktoré banka o klientovi vedie

V súlade s § 91 ods. 1 Zákona o bankách: Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej.

Klient je teda oprávnený získať od banky výpis údajov, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom. Takýto výpis však môže byť spoplatnený, keďže banka má nárok na úhradu vecných nákladov.

Situácii a prípadov, kedy je banka povinná sprístupniť informácie o klientoch, je viacero. Rovnako zoznam inštitúcií a orgánov, ktoré majú prístup k informáciam, ktoré obsahujú bankové tajomstvo, sa čoraz viac rozširuje. Aj keď mať účet alebo úver v banke nie je povinnosťou, banky sa stali obrovským úložiskom dát a informácií. Súvisí to nielen s dopytom po bankových produtkoch, ale aj s čoraz prísnejšou národnou a európskou reguláciou, ktorá predovšetkým na banky kladie povinnosť zisťovať a uchovávať čoraz väčší rozsah údajov a informácií o klientoch.

Hodnotenie článku: 12345 (100,00%)
Loading...

Odpovede

Avatar
Kati
26.9.2019 o 21:09

Dobrý večer, ochrana osobných údajov neviem ako je pojímané na Sk a bankové Tajomstvo. Áno banka chráni seba no či aj klienta pochybujem po dnešku.Vysvetlim v skratke-poslala som kamarátke cez aplikáciu platbu.Platba prišla no keď mi preposlala príjem platby neverila som vlastným očiam:-/ uvedené okrem Mena,priezviska,číslo konta aj plna adresa??? To je ochrana osobných údajov? My žijeme už roky v zahraničí a toto by si moja banka nedovolila podať kompletne informácie klienta druhej a tretej osobe bo to je cudzia banka príjemcu a príjemca sám . V mojej banke v Nemecku má upozornili že mám banku informovať a upozorniť nato a tak presne mi povedala aj známa kt.robi v Rakúskej banke.Banka nemá právo okrem Mena a Priezviska Konta klienta ďalšie privátne informácie podávať na platbe. Pre mna osobne je to už za hranice ochrany. U banky všetko podľa pravidiel a paragrafov z roku od 2009-2015 no úprava čo vie od nás bola 2018 o ochrane osobných údajov.  . Aby sme sa rozumeli ako nebezpečne to môže byt dám príklad - ja zaplatím dlh za kamaráta bankovým prevodom on vidí kto pohľadávku odoslal a zazvoní mi doma a potom čo? Potom čo spravím ako dokážem že banka bola na vine? Privát si chrániť je prvoradý no v tomto prípade pravý opak kým sa niečo nestane no dokázať kto je na vine je už problém. Skrátiť sa tento problém aspoň pre mna nedal ........ dúfam len že si ľudia na SK uvedomujú keď vedia otom aké údaje púšťa ich banka že to môže byt aj veľmi nebezpečné. Ďakujem lg.

Pridávať odpovede môžu iba prihlásení používatelia.

Facebook

Facebook Pagelike Widget