Zmeny v Zákonníku práce – zákon č. 63/2020 Z. z. a 66/2020 Z. z.

Zmeny v Zákonníku práce ustanovuje zákon č. 63/2020 Z. z. a zákon č. 66/2020 Z. z.. Tieto zmeny sa týkajú riešenia aktuálnej situácie na Slovensku, súvisiacej s opatreniami na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 (korona vírusu). Aktuálna situácia si vyžiadala aj karanténne opatrenia a nariadenie izolácie v určitých prípadoch, na základe čoho vyvstala potreba upraviť (okrem iného) aj pracovnoprávne vzťahy a predpisy sociálneho zabezpečenia.    

Zmeny v Zákonníku práce na základe zákona č. 63/2020 Z. z.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) sa mení a dopĺňa zákonom č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Zákon č. 63/2020 Z. z.“).

Zákon č. 63/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020 (dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov).

Zmeny v Zákonníku práce idú ruka v ruke so zmenami v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“). 

Zákonník práce zosúlaďuje prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré ak existujú, ospravedlňujú neprítomnosť zamestnanca v práci, so zmenami v Zákone o sociálnom poistení.    

Taktiež vo vzťahu k nároku na ošetrovné sa v Zákonníku práce pojmovo zosúlaďujú podmienky v zmysle zmien v Zákone o sociálnom poistení. V tejto súvislosti sa pojmovo upravuje znenie ustanovenia § 144a ods. 3 písmeno d) Zákonníka práce, a písmeno e) sa v tomto ustanovení vypúšťa.

Zmeny v Zákone o sociálnom poistení, v zmysle Zákona č. 63/2020 Z. z.:

S účinnosťou od 27.03.2020 sa do Zákona o sociálnom poistení dopĺňajú nové situácie, kedy vzniká nárok na nemocenské alebo ošetrovné. V praxi sa toto nazýva ako takzvané pandemické ošetrovné alebo pandemické nemocenské.  

Nárok na nemocenské má aj zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. V Zákone o sociálnom poistení sa teda do ustanovenia § 33 ods. 1 dopĺňa, že nárok na nemocenské vznikne aj pri pracovnej neschopnosti zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu, že im bola nariadená izolácia.  

Izolácia i karanténne opatrenia patria k opatreniam na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení v zmysle v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“). 

Viac informácií je dostupných aj na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Pandemické nemocenské a na stránke Sociálnej poisťovne – Pandemické nemocenské.

Nárok na ošetrovné má aj poistenec, ktorý sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia (11.) jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia (18.) osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, v týchto prípadoch, v zmysle novelizovaného znenia § 39 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení:

• ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, 
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
• osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia⁵⁰) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Nové ustanovenie § 293er Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 27.03.2020 upravuje osobitné podmienky, ktoré platia iba počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj len ako „krízová situácia“) :

Po priznaní ošetrovného má poistenec povinnosť preukazovať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením. Toto čestné vyhlásenie musí Sociálnej poisťovni poslať každý rodič osobitne za seba ku koncu každého mesiaca, za ktorý žiada vyplatiť ošetrovné.

Vzor čestného vyhlásenia a prehľad všetkých podmienok nároku na nemocenské a ošetrovné zverejňuje aj Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle:

– Sociálna poisťovňa – Ako požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky

–  Sociálna poisťovňa – Najčastejšie otázky

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Pandemické ošetrovné a nemocenské 

Zmeny v Zákonníku práce v zmysle zákona č. 66/2020 Z. z. – osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu 

Do Zákonníka práce sa dopĺňa nová, jedenásta časť Zákonníka práce, ktorá obsahuje ustanovenia, ktoré platia iba počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas 2 mesiacov od ich odvolania.  Táto časť Zákonníka práce má prednosť pred ostatnými ustanoveniami Zákonníka práce a uplatňuje sa od 04.04.2020.

Ide o nasledovné ustanovenia a zmeny, v zmysle § 250b a nasl. Zákonníka práce:

1.) Platnosť ustanovení novej jedenástej časti Zákonníka práce

Počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti Zákonníka práce s odchýlkami uvedenými v § 250b odsekoch 2 až 7. Jedenásta časť Zákonníka práce má teda počas tohto obdobia prednosť pred ostatnými časťami Zákonníka práce.  

2.) Vykonávanie práce z domácnosti zamestnanca (takzvaný home-office) 

Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia:

• zamestnávateľ je oprávnený nariadiť vykonávanie práce v domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje (teda zamestnávateľ môže nariadiť home-office, ak to povaha práce umožňuje)
• zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti (teda zamestnanec má zároveň právo na home-office, ak to jeho druh práce umožňuje a zároveň na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by výkon práce z domácnosti znemožňovali).

3.) Rozvrh práce stačí zamestnancovi oznámiť 2 dni vopred 

V súlade s § 250b ods. 3 Zákonníka práce: Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

Toto ustanovenie umožňuje zamestnávateľom operatívne reagovať na zmeny v súčasnej situácii. Na základe dohody je možné oznámiť rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi aj napríklad deň vopred. V tomto prípade sa teda neuplatňuje § 90 ods. 9 Zákonníka práce. Ostatné ustanovenia týkajúce sa robenia rozvrhov práce v zmysle Zákonníka práce nie sú týmto dotknuté.

4.) Čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ oznámiť 7 dní vopred, pri nevyčerpanej dovolenke z predchádzajúceho kalendárneho roka aj 2 dni vopred  

Na základe § 250b ods. 4 Zákonníka práce: Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.

Rovnako aj v prípade čerpania dovolenky sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, že sa čerpanie dovolenky oznámi aj v kratšej dobe ako 7 dní alebo ako 2 dni v prípade nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ostatné ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k čerpaniu dovolenky sa nemenia. Preto napr. pri určovaní čerpania dovolenky je zamestnávateľ povinný prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce. Taktiež napr. v zmysle § 112 ods. 2 Zákonníka práce: Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

5.) Neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu nariadenia izolácie, karanténnych opatrení,  ošetrovania chorého člena rodiny alebo celodennej osobnej starostlivosti o fyzickú osobu podľa Zákona o sociálnom poistení  

Ustanovenie § 250b ods. 5 rieši zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Takýto zamestnanec sa na účely § 64 Zákonníka práce považuje za zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného a je počas trvania karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu v takzvanej ochrannej dobe a zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, s výnimkou výpovede zamestnancovi z dôvodov upravených v § 64 ods. 3 Zákonníka práce (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje). 

Súčasne, tento zamestnanec sa po návrate do práce považuje za zamestnanca, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti na účely § 157 ods. 3 Zákonníka práce. To znamená, že po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ  povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak by to nebolo možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

6.) Náhrada mzdy pre zamestnancov povinne zatvorených prevádzok

V súlade s § 250b ods. 6 Zákonníka práce: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.

Toto však neplatí pre zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. 

Doterajšia jedenásta časť Zákonníka práce sa označuje ako dvanásta časť .

Zákon č. 66/2020 Z. z. sa dotýka aj vzťahov sociálneho zabezpečenia a prináša zmeny v Zákone o sociálnom poistení 

Predovšetkým sa počas obdobia krízovej situácie predlžuje podporné obdobie v nezamestnanosti o jeden mesiac. Platí to pre všetkých nezamestnaných, ktorých podporné obdobie (poberanie dávky v nezamestnanosti) skončilo v období krízovej situácie od účinnosti Zákona č. 66/2020 Z. z.. Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 04.04.2020), začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona. V zmysle § 293et ods. 4 Zákona č. 66/2020 Z. z. môže vláda SR meniť podmienky i výšku dávky v nezamestnanosti nariadením vlády SR, a to počas krízovej situácie a 3 mesiace po jej skončení.

Taktiež sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na ošetrovné. Nárok na ošetrovné sa okrem iného týka mamičiek a osôb, ktorým skončil nárok na materskú alebo inú dávku počas obdobia krízovej situácie. 

Zákonom č. 66/2020 Z. z. sa novelizujú aj nasledovné právne predpisy: 

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – zmeny sa týkajú predovšetkým preukazovania podmienok na účely poskytnutia príspevku v rámci projektov podľa tohto zákona,
• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení – dopĺňa sa o prechodné ustanovenia platné počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Predovšetkým sa upúšťa od vybraných povinností zamestnávateľov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predlžuje sa plynutie viacerých lehôt na splnenie povinnosti v zmysle Zákona o BOZP. Ide napríklad o oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri prijatí zamestnanca do zamestnania, alebo pri jeho preradení na iné pracovisko alebo prácu, a ďalšie,
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 66/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 04.04.2020 (dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov). Celé znenie zákona č. 66/2020 Z. z. je dostupné v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 

Dôvodovú správu k Zákonu č. 66/2020 Z. z. si môžete stiahnuť aj na nasledovnom odkaze: 

Dôvodová správa_Zákon č. 66/2020 Z. z.

Dôležité odkazy:

• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Spustili sme prvú pomoc
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Prvá pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Koronavírus – pracovná a sociálna oblasť
• Sociálna poisťovňa – Ako požiadať o jednotlivé dávky bez návštevy pobočky
• Národný inšpektorát práce SR – Zmeny v Zákonníku práce a v ďalších prepdisoch účinné od 04. apríla 2020