Zmluva o mlčanlivosti

Nič mocDá saDobrýVeľmi dobrýVýborný
8 Hodnotení
5,00 Star

Loading...

Rokujete alebo uzatvárate zmluvný vzťah, v rámci ktorého poskytujete svoje know – how, obchodné tajomstvo, či iné dôverné informácie? Zmluva o mlčanlivosti – UZATVORTE ju so svojím obchodným partnerom a ZABEZPEČTE si jeho MLČANLIVOSŤ o všetkých dôverných informáciách.

Zmluva o mlčanlivosti

Právna úprava

Zmluva o mlčanlivosti nie je upravená ako zmluvný typ v žiadnom právnom predpise. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník„) však umožňuje uzatvoriť aj akúkoľvek inú zmluvu, než sú existujúce zmluvné typy, ak strany dostatočne určia predmet svojich záväzkov.

Konkrétne, v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Zmluvy uzatvárané v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nazývajú inominátne alebo aj nepomenované kontrakty. Takouto inominátnou zmluvou je aj zmluva o mlčanlivosti.

V niektorých prípadoch býva mlčanlivosť a ochrana dôverných údajov upravená priamo v zmluve napríklad ako samostatný článok uzatváranej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že dôverné informácie, obchodné tajomstvo, či know how si strany vymieňajú už pri rokovaní o zmluve, zmluvu o mlčanlivosti je možné uzatvoriť ešte pred samotným uzatvorením „hlavnej“ zmluvy. Strany si tak, aj pod hrozbou zmluvne pokuty, ochránia dôverné informácie najmä pre prípad, že by sa nedohodli na uzatvorení zmluvy.

Obchodný zákonník v § 271 obsahuje zákonnú ochranu informácií označených ako dôverné, avšak toto ustanovenie nemusí poskytovať dostatočnú ochranu informácií (minimálne tých, ktoré neoznačíte ako dôverné).

§ 271 ods. 1 Obchodného zákonníka:  Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl.

Predmet zmluvy o mlčanlivosti

Na to, aby bola splnená podmienka dostatočnej určitosti predmetu záväzkov zmluvných strán, mala by zmluva o mlčanlivosti minimálne obsahovať:

  1. identifikáciu zmluvných strán
  2. určenie informácií, dokumentov, skutočností, alebo iných údajov, ktoré sú  predmetom mlčanlivosti zmluvných strán.

Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta je často používaným zabezpečovacím inštitútom. Ak niektorá zo zmluvných strán poruší povinnosť mlčanlivosti, druhej zmluvnej strane vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške, akú si zmluvné strany dojednajú.

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že zmluvná pokuta, ktorú si dohodli v zmluve o mlčanlivosti, nezahŕňa náhradu škody, ktorá týmto porušením poškodenej zmluvnej strane vznikla. V takom prípade si poškodená zmluvná strana môže popri zmluvnej pokute uplatňovať aj náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená.

Zmluva o mlčanlivosti – VZOR

Na tomto linku nájdete vzor zmluvy o mlčanlivosti, ktorý si je samozrejme potrebné upraviť na konkrétny prípad, na ktorý ju chcete použiť. Do vzoru je potrebné doplniť najmä identifikáciu konkrétnych zmluvných strán a upraviť vzorový rozsah údajov a dokumentov, ktoré majú byť predmetom mlčanlivosti.

Zmluva o mlčanlivosti – VZOR

 

Pridaj komentár